Produkcia vlny
produkcia vlny. Činitele ovplyvňujúce produkciu vlny.
Schopnosť sprostredkovať vlnu je biologicky podmienená vlastnosť oviec. Vlna ako živočíšny vlas vyrastá z kože, kde vznikajú a vlasové folikuly. Vlasové folikuly s zakladajú už v 5 týždni prenatálneho štádia a ich hustota závisí od výživného stavu matky.
Ovčia vlha je z historičkého hľadiska tvorená
- Šipinatá vrstva (kutikula), nachádza sa na povrchu a tvoria ju ploché unky rôzneho tvaru. Chráni chlp pred nepriaznivými klimatickými vplyvmi. Šupinatosť vlny spôsobuje drsnosť vlny, ale zvyšuje jej hrejivosť.
- Kôrová vrstva – tvoria ju vretenovité odumreté bunky, nachádza sa pod kutikulou a je nositeľom väčšiny vlastností vlny.
- Dreň je najvnútornejšia časť chlpov, zložená z hranatých alebo guľatých buniek, ktoré sú vyplnené vzduchom a málo súdržné. Zhoršujú technologické vlastnosti vlny.
Typy vlasov:
- Pesíky – hrubé a drsné chlpy. Majú všetky tri vrstvy: šupinatú, kôrovitú, dreň.
- Podsada – pravé vlnovlasy – sú najtenšie chlpy, neobsahujú dreň
- Prechodné chlpy – kratšie ako pesíky a podsadou, dreň chýba alebo je veľmi slabo vyvinutá a tvorí prerušovanú vrstvu.
- Mŕtve chlpy – kratšie ako pesíky, veľmi hrubé so silne vyvinutou dreňou, výrazne biele, na konci zašpicatené a pri ohnutí sa lámu; vyskytujú sa pri hrubovlnných plemenách
- Prerastlé chly – sú priame, veľmi tvrdé, krátke s vysokým leskom, nachádzajú sa pri jahňatách merinského plemena.
- Krycie chly – sú priame, veľmi tvrdé, krátke s vysokým leskom, nachádzajú sa na hlave a končatinách.
Vlna ako užitkový produkt zvierat má základné technické vlastnosti, medzi ktoré patrí: sortiment vlny: fyziologické vlastnosti.
- Jemnosť vlny – vyžaduje priemernú hrúbku vlasov, označuje sa písmenami abecedy podľa stupnice sortimentu vlny. Podľa jemnosti vlny sa určuje typ priadze a látky vyrobenej z vlny. Jemnosť závisí od plemennej príslušnosti oviec, pohlavia, veku, výživy, klimatických podmienok, individuality zvierat, ale aj od oblasti tela kde vlna narástla. Najjemnejšia vlna je na lopatkách a najhrubšia na stehnách. Rofnomerná a dostatočná výživa pozitívne vplýva na hrúbku vlny po celej dĺžke vlnovlasov, v prípade porúch vo výžive vzniká tzv. hladová vlna nevhodná pre textilný priemysel pretože sa trhá pri spracovaní.
- Dĺžka – prirodzená dĺžka meriame v oblúčkovitom stave, narovnanáme vlas a zmeriame skutočnú dĺžku, dĺžka závisí od plemena, pohlavia, individuality, výživy.
- Oblúčkovitosť vlny – najjemnejšie vlny majú najmenšie oblúčiky a na 1 cm dlžky je najviac
- Vernosť vlny – rovnomernú hrúbka, pravidelná oblúčkovitosť a rovnaké fyzikálne vlastnosti vlnovlasov po ich celej dĺžke, aj e vlnovlas na niektorých miestach zrubnutý alebo stenčený hovoríme o nevernej vlne, táto vlna má horšie fyzikálne vlastnosti a tým aj kvalitu.
- Farba – prevažne biela
- Lesk – vlastnosť vlnovlasu odrážať svetelné lúče, ktoré na ne dopadajú.
- Vyrovnanosť vlny – prirodzená je dĺžka v oblúčikovitom stave a skutočná je dĺžka vlnovlasu vo vystretom stave. Meria sa nenatiahnutá na tele oviec, závisí od plemennej príslušnosti, pohlavia, individuality, výživy, priemerná je 6-8 cm u jemnovlnových, 7-9 u polojemnovlnových a 8-12 u hrubovlnových. Najdlhšia vlna býva na chrbte, boku, lopatke, krku, stehne a na bruchu. Čím je vlna jemnejšia, tým je kratšia.
Chemické vlastnosti vlny
- Pevnosť – odolnosť vlnovlasov na ťah, udáva sa v zaťažení gramov v momente pretrhnutia jedného vlnovlasu dlhého 1 cm
- Ťažnosť vlhy – schopnosť vystretého vlnovlasu predĺžiť sa pri naťahovaní, vyjadruje o koľko % sa predlšilo vystreté vlákno pri naťahovaní až po pretrhnutie.
- Pružnosť – schopnosť vrátiť sa do pôvodného tvaru a formy po mechanickom pôsobení
- Hebkosť – prejavuje sa pri ohmataní mäkkosťou, jemnosťou a poddajnosťou.
- Hygroskopičnosť – schopnosť vlny pohlcovať vodu, v dôsledku čoho vlna veľmi citlivo reaguje na vlhkosť vzduchu.
Sortiment vlny vzniká ako výsledok posúdenia základných vlastností vlny najmä podľa jemnosti, vyrovnanosti, vernosti a dlžky. Stanovuje sa subjektívnymi a objektívnymi metódami. Vlna oviec má okrem vlnovlasov aj tzv. vlnotuk. Je to zlúčenina vylučkov mazových a potných žliaz, cholesterolu a mastných kyselín. Najlepší vlnotuk je žltobielej farby s priemernou rozpustnosťou a najdôležitejší je pri jemnovlnových ovciach, ktoré ho majú najviac.
Výťažnosť je množstvo vypranej vlny so 17% vlhkosťou, vyjadrenej v % hmotnosti, ktorú mala vlna pred vypraním. Závisí od množstva vlnotuku, vlhkosti, znečistenia rôznymi vonkajšími prímesami. Pohyuje sa v rozpätí 30-75% podľa plemennej príslušnosti oviec a klimatických podmienok.
Rúno je vlna získaná ostrihaním jednej ovce. Tvorí súvislú vrstvu chumáčov a pramienkov, ktoré sú navzájom pospájané tzv. viazačmi podľa osahu chlpov v rúne rozdeľujeme vlny na pravé (osahujú len vlnovlasy prípadne prechodné chlpy) a nepravé – zmiešané (obsahujú pesíky, podsadu, niektoré mŕtve chlpy a prechodné chlpy).
Hustota vlny vyjadruje množstvo vlnovlasov, ktoré vyrastajú na určitej jednotke plochy kože. Má význam z hľadiska produkcie vlny. Posudzuje sa podľa odporu pri tlaku a podľa šírky tzv. šva pri roztvorení rúna.
Množstvo a kvalita vlny závisí od plemennej príslušnosti, veku zvierat, pohlavia, zdravotného stavu, kŕmenia, oštetrovania, strihania a klimatických podmienok.
Vek zvierat sa prejavuje najmä v jemnosti, dĺžke a v množstve vlny. Najväčšiu produkciu vlny dávajú 2-3 ročné ovce. Jahňatá majú vlnu jemnejšiu ako dospelé zvieratá. Vlna z oviec nedostaočne kŕmených aleo chorých je krátka, neverná bez lesku, lámavá, málo ťažná a pevná.
Klimatiké podmienky majú rôzny vplyv na produkciu vlny. V drsnejšom a chladnejšom podnebí sa tvorí podsada a hustejšie rúno hrubovlnových plemien. Teplejšia klíma priaznivo pôsobí na tvorbu jemnejšej vlny. Kvalita vlny je ovplyvňovaná aj ustajňovaním a ošetrovaním oviec. Dôležité je aby ovčince boli suché, vzdušné a s čistou podstielkou.
Produkcia vlny: je biologicky podmienená vlastnosť oviec, angorských králikov a anglických kôz.
Vlna alebo živočíšny vlas vyrastá z kože z vlasových folikulov (zakladajú sa už v 5. Týždni prenatálneho štádia).
Zloženie vlasu
Šupinatá vrstva (kutikula) na povrchu torená plochými bunkami, chráni chlp pred nepriaznivými klimatickými vplyvmi. Šupinatosť spôsobuje drsnosť vlny a zvýšenú hrejivosť.
Kôrová vrstva – tvoria j uvretenovité odumreté bunky, nositeľom väčšiny vlastností vlny.
Dreň – najvnútornejšia vrstva z hranatých alebo guľatých buniek vyplnených vzduchom. Zhoršuje technologické vlastnosti vlny.
typy vlasov
vlnovlasy – tvoria podsadu – najkratšie, najjemnejšie, neobsahujú dreň (u niektorých plemien je vlna tvorená len vlnovlasom)
polopesíky – majú prerušovanú dreň
pesíky – vlasy najdlhšie, najostrejšie, majú súvislú dreň
krycie- priame, tvrdé, s vysokým leskom, prevažne na hlave a končatinách
mrtve – kratšie ako pesíky, veľmi hrubé so silne vyvinutou dreňou, výrazne biele, na konci zašpicatené, lámu sa (u hrubosrstých plemien)
vlnu poznáme:
- pravú – tvoria ju len vlnovlasy (merinka)
- zmiešanú – vlnovlasy + pesíky alebo polopesíky (valaška)
rúno je vlna získaná ostrihaním bez okrajov z jednej ovce, tvoria ho vlasy, ktoré sú v chumáčoch a podľa tvaru chumáča
rozoznávame rúno:
- uzavreté (merinka)
- splývavé (valaška)
- polouzavreté (cigajka)
hustota vlny vyjadruje množstvo vlnovlasov, ktoré vyrastajú na urtitej jednotle plochy kože. Hustota má význam z hľadiska produkcie vlny. V chladnejšom prostredí sa tvorí podsada a hustejšie rúno HV oviec. Teplejšie zase priaznivo pôsobí na tvorbu jemnejšej vlny
sortiment vlny vzníká ako výsledok posúdenia základných vlastností vlny, najmä podľa jemnosti, vyrovnanosti, vernosti a dĺžky:
- sortiment sa stanovuje subjektívnymi a objektívnymi metódami a označuje sa rôznymi zaužívanými systémami:
o veľmi jemná 5A – 3A
o jemná 2A – A/B
o polojemná – B-B/C-C
o polohrubá – C/D-D-D/E
o Hrubovlnové – E-E/F-F
- Hodnotí sa podľa akosti a množstva nastrihanej vlny
- Akosť je daná: dĺžkou vlny, jemnosťou, vernosťou, oblúčkovitosťou, vyrovnanosťou
Základné technologické vlastnosti vlny: fyziologické vlastnosti
- Jemnosť – priečne sa rozreže vlas a hodnotí sa hrúbka, vyžaduje priemer hrúbku vlas, označovanú písmenami abecedy podľa stupnice sortimentu vlny. Dôletižá vlastnosť pre textilný priemysel
Na množstvo a kvalitu vplýva: plemenná príslušnosť, vek, pohlavie, VYD, ustajnenie, ošetrovanie, činnosť endokrinných žliaz, zdravotný stav, strihanie, klimatické podmienky. Dĺžka závisí od plemena, pohlavia, výživy, idnivid.
