produkcia vajec a nosivosti

Pod produkciou vajec sa rozumie produkcia konzumných a násadových vajec rôznych druhov hydiny (sliepky, kačice, husi, morky, perličky, prepelice, pštrosy). Na produkciu konzumných vajec sa v celej Európe takmer výlučne používajú kury domáce. Naopak pri všetkých druhoch hydiny je produkcia násadových vajec nevyhnutnou súčasťou reprodukčného cyklu od ktorého závisí celková produkcia odvetvia (výkrmová hydina). Nosivosť je najdôleitejľou vlastnosťou hydiny, ktorá sa môže definovať ako schopnosť znášať vajcia. V nadväznosti na nosivosť, znáška je základný produkčný ukazovateľ produkcie vajec. Znáška vyjadruje intenzitu produkcie vajec, najčastejšie hodnotená ako počet vajec znesených sliepkou za určitý čas (100 dní) alebo ako priemerná pordukcia 100 sliepok. Na nosivosť vplýajú tri čiastkové znaky: začiatok znášky, intenzita znášky a perzistencia znášky (Kräusslich et al., 1994). Začiatok znášky je ovplyvnený pohlavnou dospelosťou. Na úrovni kŕdľa sa vyjadruje ako vek pri dosiahnutí 50% intenzity znášky, na úrovni jedinca ako vek pri znesení prvého vajca.

Perzistencia znášky je vyjadrením pomeru intenzity znášky na konci znášky, k intenite na vrchole znášky. Alternatívnym vyjadrením perzistencie znášky je vek pri dosiahnutí 60% úrovne celkovej produkcie. Čím sú sliepky staršie, tým majú lepšiu perzistenciu znášky.

Pri produkcii konzumných vajec je ďalší dôležitým ukazovateľom hmotnosť vajec. Z komponentov ovplyvňujúcich efektívitu produkcie vajec je dôležitá konverzia krmiva a mortalita. Z chovateľského hľadiska sú dôležité znaky správania sa ako kvokanie, tvorba hniezda, hrabanie, správanie sa v kŕdli, pŕchnutie nosníc. Tieto sú dôležité pri zohľadňovaní pohodlia (welfere) v chovoch.

Tvorba vajca

Vajce sa tvorí v reprodukčnej sústave sliepok. Reprodukčná sústava sliepky je tvorená ľavým vaječníkom (pri väčšine druhov vtákov), vajcovodom, maternicou a pošvou, ktorá ústi do rekta a kloaky. Proces tvorby vajec možno rozdeliť na zrenie a rast zárodočnej bunky, produkciu žĺtka, bielka a obalov. Orgány, v ktorých vzniká vajce, sú vaječník a vajcovod. Vo vaječníku rastie a dozrieva zárodočný terčík a formuje sa žĺtok (obrázok 28). Zrenie začína približne 2 hodiny pred ovuláciou. Dozretý žĺtok je zachytávaný lievikom vajcovodu (infundibulum). V tejto časti prebieha oplodnenie. Vo vajcovode prebieha tvorba bielka (magnum) a papierovej membrány (isthmus). Po prechode isthmom sa vajce dostáva do maternice (uterus), tu dochádza k naplavovaniu tekutín do bielka (voda, glukóza, in. Látky). V maternici sa tvorí škrupina kryštálizáciou vrchnej membrány anorganickým Ca a CO₂ a zároveň sa determinuje farba škrupiny. Vajce sa v maternici nachádza približne 19 – 21 hodín. V pošve (vagína) sa tvorí kutikula – proteínový ochranný povlak škrupiny. Počet oocytov vo vaječníkoch nie je rozhodujúcim činiteľom limitujúcim znášku, napr. pri sliepkach kury domácej je ich 13-14 tisíc. Toto číslo možno považovať za potenciálnu produkčnú schopnosť, skutočnú produkcia vajec je však omnoho nižšia. Celý proces tvorby vajca trvá 25 – 26 hodín. Každé nasledujúce vajce v sérii je znesené o niečo neskoršie ako predchádzajúce. Nasledujúca ovulácia nastáva do jednej hodiny po znesení. Ovulácia je výsledkom zložitej interakcie vnútorných a vonkajších vplyvo. Z vnútorných činiteľov pripadá závažná úloha vnútornej sekrécii, predovšetkým hormónom predného laloku hypofýzy a vaječníka.

Funkčné vlastnosti

Opitimalizácia strategických programov rozvoja plemien hospodárskych zvierat má význam na zvýšenie efektívnosti produkčných vlastností. Intenzívna selekcia zvierat pre ich zlepšenie bola hodnotená z dôvodnená vo viacerých prácach. Diskutované sú kritéria, podľa ktorých sa vyberajú vlastnosti a určuje sa ich význam v cieľoch šľachtiteľských programov. Okrem ukazovateľov produkcie mlieka, mäsa, resp. iných ukazovateľov produkčnej výkonnosti, ziskovosť stád ovplyvňujú niektoré ďalšie vlastnosti. Sú to funkčné vlastnosti alebo nazývané aj nepriame, sekundárne a úžitkové vlastnosti alebo aj ako fitnes. Je to skupina vlastností, ktorá sa vytvára počas posledných približne 10 rokov. Jej obsah tvoria vlastnosti, ktoré ovplyvňujú ekonomickú prosperitu chovateľov. Ich význam rastie u zvierat s dlhším generačným intervalom alebo málopočetných, ohrozených druhov a plemien. Funkčné vlastnosti môžu byť užitočné z hľadiska nepriamej selekcie pre zlepšenie zdravia zvierat a ďalšie väzby na chovateľské hľadiská. Sú  súčasťou súhrnných genotypov ako kritéria selekcie a dlhodobého cieľa chovu zvierat. Funkčné vlastnosti možno charakterizovať nasledujúco:

-          Sú ekonomicky dôležité,

-          Časovo sú nepriaznivo korelované s produkčnými vlastnosťami

-          Selekciou na úroveň produkcie sa ich výsledky zhoršujú (hrúbka slaniny ošípaných a reprodukcia),

-          Ťažko sa popisujú a erajú (zdravie, priebeh pôrodov),

-          Sú kategorického charakteru (zdravie, ochorenie)?

-          Merajú alebo hodnotia sa spravidla subjektívne (priebeh telenia)

-          Prejavujú sa v neskoršom období života (prežiteľnosť, celoživotná produkcia).

Do skupiny funkčných vlastností sa zaraďujú napríklad dojiteľnosť a zdravotný stav vemena, metabolizmus, schopnosť prijímať potrebné množstvo krmiva, konverzia živín krmiva, ranosť, vlastnosti podieňujúce odolnosť, mastitídy, somatické bunky a rýchlosť prietoku mlieka pri dojení, adaptačné schopnosti a temperament, prežiteľnosť, plodnosť a reprodukčné ukazovatele, priebeh pôrodov ako aj znaky exteriéru. Niektoré z nich sú charakterizované v kapitole 6 vlastnosti hospodárskych zvierat.

Zdroje premenlivosti

Priebeh znášky možno rozdeliť na niekoľko znáškových periód, ktoré sú zvyčajne ukončené pŕchnutím nosníc, resp. kvokaním. Je potrebné rozlišovať pŕchnutie spôsobené výživou a svetelným režimom – indukované. Znášková perióda sa pre potreby kontroly úžitkovosti delí na úseky (zvyčajne 28 dňové). Znáškovú sériu predstavuje počet vajec znesených denne v rade za sebou bez prestávky (prestávka medzi sériami je zvyčajne 2 deň, niekedy viac). V každom kŕdli sa počas znáškovej periódy vytvára krivka úžitkovosti, ktorá zaznamenáva vývoj intenzity znášky. Krivka má v prvých dvoch úsekoch (28 dňových) stúpajúcu tendenciu, postupne ako dosahujú nosnice zrelosť, až do dosiahnutia vrcholu (90-95%). Potom intenzita znášky klesá, najmä kvôli vyššiemu počtu prestávok v znáške. Počas prvej periódy sa mení aj hmotnosť vajíčok od približne 45 g až na 65 – 70 g. škrupina vajca a kvalita bielka sa s postupujúcou znáškou zhoršujú (Quinton et al., 2002). Pŕchnutím sa regeneruje organizmus a pripravuje sa na ďalšiu znáškovú periódu, čím dochádza k zlepšeniu intenzity znášky a kvality vajec.

Produkcia vajec vtákov je kontrolovaná génmi, pričom väčšina úžitkových znakov je ovplyvnená veľkým počtom génov malého účinku, teda sú kvantitatívne povahy. To v praxi znamená, že produkcia vajec nie je ovplyvnená iba geneticky, ale podstatnú úlohu pri realizácii genotypu zohrávajú faktory prostredia (Poggenpoel et al., 1996). V tabuľke 28 sú uvedené niektoré hodnoty koeficientov dedivosti ukazovateľov produkcie vajec.

Tabuľka 28 priemerné hodnoty koeficiento dedivosti ukazovateľov znášky

 V tabuľke 29 sú uvedené genetické korelácie medzi počtom znesených vajec, resp. hmotnosťou vajec a ostatnými produkčnými ukazovateľmi. Tieto sú dôležitými ukazovateľmi nielen v populáciách nosníc, ale aj v populáciách brojlerov a výkrmovej hydiny.

Niektoré negatívne genetické korelácie medzi chovateľsky významnými znakmi sú v šľachtiteľskom procese tak významné, že ich označujeme ako antagonistov. Z nich najvýznamnejšie sú:

-          Skorá znášková zrelosť           -              hmotnosť vajca a nízka prežiteľnosť

-          Intenzita znášky                     -              hmotnosť vajca

-          Hmotnosť vajca      -              schopnosť vykľuvania sa        

-          Efektívnosť kŕmenia               -              telesná hmotnosť

-          Výška znášky                          -              telesná hmotnosť (výkrmová hydina)

-          Telesná hmotnosť   -              oplodniteľnosť (výkrmová hydina)

V šľachtiteľskom procese hydiny sa využívajú rozličné formy kríženia s cieľom dosiahnutia prejavu heterózy. Najvyšší prejav heterózneho efektu je možné očakávať vo zvýšení úžitkovosti (znášky) a to najmä prostredníctvom zlepšenia reprodukčných znakov a fitnes (vitality), všeobecne v znakoch s nízkou dedivosťou (Wei a van der Werf, 1995). V tabuľke 30 sú uvedené rozdiely produkčných a reprodukčných ukazovateľov medzi čistokrvnými rodičovskými líniami a hybridným potomstvom, vyjadrené heterózou.

Tabuľka 29 Genetické korelácie medzi počtom vajec (v 1. Perióde), hmotnosťou vajec a ostatnými znakmi

Tabuľka 30 odhadnutie hodnoty heterózy v populáci krížencov leghorny, vzniknutej recipročnou rekurentnou selekciou rodičovských línii (kräusslicher et al., 1994)

Pri odhade heterózy nebol zohľadnený možný efekt inbridnej depresie v rodičovských populáciach, ktorý tiež mohol ovplyvniť výšku rozdielu v prospech krížencov. Z hľadiska šľachtenia sú z kvalitatívnych vlastností v pozornosti najmä možnosti určenia pohlavia a na neho viazané vlastnosti, pretože sú determinované ajorgénmi a je ich možné fixovať selekciou. Tak isto sú v pozornosti gény ovplyvňujúce sfarbenie hydiny a sfarbenei škrupiny vajca jej intenzita.

Hydina je fotosenzibilná a je reprodukčný systém je citlivý na pôsobenie svetla. Na týchto princípoch je založené ovplyvňovanie vývinu, sexuálneho spráania a pohlavného dospievania. Svetelným režimom je možné oplyvniť počet oplodnených vajec, hmotnosť vajec počas periódy a počet vajec znesených počas periódy. Tak isto je ovplyvňované správanie sa hydiny, príjem krmiva, potláčanie nežiaducich javov ako je kanibalizmus, či ozobávanie peria. Obzvlášť pri pŕchnutí medzi dvoma periódami možno svetelným režimom ovplyvniť kvalitu preperenia.

Rôzne produkčné systémy ako klietkový chov, chov vo výbehoch a chov na podstielke, nemajú významný vplyv na kvalitu vajec a výšku znášky. Môžu významne ovplyvniť podiel ošetrovania (podiel znečistených vajec, frekvenciu zberu vajec), zeny správania sa (sedenie na vajciach, hystéria, ozobávanie peria) a zmeny zdravotného stavu hydiny (endo a ekto parazity, maštaľná klíma, najmä podiel prašných častíc, prúdenie vzduchu a teplota vzduchu) a zmeny aktivity zvierat (spotreba krmiva). Teplota vzduchu musí byť v rozpätí teplôt teroneutrálnej zóny. Čím viac sa teplota v maštali odlišuje od optimálnej hodnoty, tým vyššia je spotreba krmiva (vyššia potreba energie na zabezpečenie termoregulácie). Podobne sa zníižuje oplodniteľnosť vajec. S intenzívnym chovom hydiny súvisia aj ochorenia, ktoré sa celkovo vyskytujú v chovoch všetkých druhov hospodárskych zvierat a majú značný vplyv na ekonomiku produkcie (napr. adenovírusová infekcia, kokcidióza), pretože spôsobujú ýpadky v produkcii, často dochádza aj k zníženiu kvality vajec. Popritom sú známe infekčné ochorenia hydiny, ktoré významne zvnižujú produkciu (leukóza, aviárna encefalomyelitída, aviárna influenza).

Vtáčia chrípka (aviárna influenza) – je vysoko nákazlivé ochorenie hydiny, ktoré môže spôsobiť závažné hospodárske škody hydinárskemu priemyslu a vo výnimočných prípadoch sa môže prenášať na človeka. Prenášačmi ochorenia sú divo žijúce druhy vodného vtáctva.

Veľmi dôležitým faktorom prostredia je výživa hydiny. Predpokladom vysokej produkcie je zabezpečenie prísunu živín požadovanej kvality a množstva. Popritom energie, bielkovín a kyseliny linolovej na zvýšenie hmotnosti vajec. Farbu žĺtka je možné ovplyvniť zvýšeným príjmom karotenoidov, zvýšeným prijmom stopových prvkov a vitamínov sa tieto vo zvýšenej miere  ukladajú do vajca. To platí na druhej strane aj pre napr. ťažké kovy a mykotoxíny, ktoré negatívne ovplyvňujú kvalitu vajec a kvalitu bielka.