Zásady konzervovania krmovín (silážovanie, sušenie)

KONZERVOVANIE KRMOVÍN SILÁŽOVANÍM

Podstatou konzervovania je značné alebo úplné zamedzenie nežiadúcej enzymatickej a mikrobiálne činnsti v krmive a jeho účelom je uchovanie pôvodnej biologickej hodnoty krmiva a jeho uskladnenie na dlhšiu dobu pri najnižších stratách živín. Konzervované krmivá sú stabilizujúcou zložkou kŕmnych dávok  u prežúvavcov z hľadiska bachorovej fermentácie a vybilancovania energie:

Medzi hlavné výhody výroby konzervovaných krmív patria:

*Krmivá možno zberať pre konzerváciu v optimálnom štádiu zrelosti,kedy obsahujú najviac využiteľných- stráviteľných živín a energie.

* Obsah živín v konzervovaných krmivách nepodlieha počas ich skladovania takým zmenám ako v zelených krmivách počas vegetácie, čo je dôležité pre stabilitu obsahu živín v KD.

*skrmovanie konzervovaných krmív nezávisí od ročného obdobia ani počasia a možno pri ňom uplatniť značný stupeň mechanizácie kŕmenia.

*Konzervovanie krmív umožňuje vytvorenie určitej rezervy krmív.

Dostatočné množstvo kvalitných konzervovaných krmív umožňuje zabezpečiť celoročne vyrovnané normované kŕmenie pri vysokej produkčnej účinnosti kŕmnych dávok a znížení nákladov na živočíšnu produkciu.

Silážovanie je odvodené od slova „silos“ španielskeho pôvodu, ktorým sa v minulosti vyjadrovala objemová miera, neskôr sa ním označovali jamy na uskladňovanie obilnín a zeleného krmiva. Silážovanie predstavuje spôsob konzervácie čerstvého alebo uvädnutého krmiva kyselinou mličnou vytvorenou skvasením sachridov činnosťou mikroorganizmov za neprístupu vzduchu. Kvalitný fermentačný proces s silážovanom krmive je podmienený vytvorením optimálnych podmienok pre dominantný rast baktérií mliečneho kvasenia, ktoré skvasovaním cukrov na kyselinu mliečnu vytvárajú podmienky pre dostatočné zníženie hodnoty pH, čím sa potlačia životné prejavy väčšiny nežiadúcich mikroorganizmov. Cieľom silážovania je vyrobiť z kvalitného zeleného krmiva usmerneným fermentačným procesom s minimálnymi stratami kvalitnú siláž s vysokým obsahom živín, s dobrími dietetickými vlastnosťami, s dobrou chutnosťou a s vysokou produkčnou účinnosťou.

            Cieľom výroby kvalitných siláží sú nasledovné parametre:

* Obsah sušiny 30-45%

* Merná hustota sušiny >225kg/m³

*Obsah hrubej vlákniny< 27% sušiny

* Obsah popola< 11% sušiny

* Obsah energie u siláží z tráv a ďatelinovín >5,80MJ NEL/ kg sušiny

* Obsah energie u kukuričných siláží > 6,35 NEL/ kg sušiny

*  Stráviteľnosť organickej hmoty > 70%

* Hodnota pH 3,7-4,3 ( u siláží sacharidového charakteru)

* U siláží bielkovinového charakteru hodnota pH <4,5 ( pri obsahu sušiny od 30,1 do 40%) pH< 4,7 ( pri obsahu sušiny od 40,1 do 50%)

* Obsah kyseliny mlečneho kvasenia >1 mil/g siláže

* Spóry plesní <210 tis/g siláže, kvasinky < 100tis/g siláže, klostrídie<10 tis/g siáže

Faktory ovplivňujúce silážny fermentačný proces:

* Zníženie počtu spór rodu Clostrídia v silážach

* Zabrániť plesniveniu siláží

* zaistenie dobrej kvality fermentácie siláží za neprítomnosti dusičnanov

* Zlepšenie aeróbnej stability siláží

Technologické zásady výroby siláže:

* Optimálny čas zberu  (mlično-vosková až vosková zrelosť zrna kukurice, začiatok kvitnutia max. 1/3 porastu v kvete u ďateliny, tvorba kvetných pukov u lucerny siatej, steblovanie až začiatok metania u tráv, mliečna až vosková zrelosť u obilnín, struky z 2/3 zrelé u strukovín).

* Vhodný obsah sušiny ( 30-38% u kukurice, 35-45% u tráv a ďateliny lúčnej, 40-45% u lucerny siatej).

* Krátky čas zavädnutia

* Krátka dĺžka rezanky

* Vyčistenie sila pred naskladňovaním

* Krátka doba naskladňovania

* Dokonalé utláčanie- zhutnenie silážnej hmoty

* Zamedzenie znečistenia silážnej hmoty

* Dôsledná hermetizácia sila plachtou z PVC

* Zaťaženie okrajov a povrchu sila

Hmota sa upravuje rezaním alebo drvením čo napomáha rýchlejšiemu uvoľňovaniu bunkových štiav, zintenzívňuje činnosť baktérií v silážnej hmote. Čím je vyšší podiel sušiny, tým kratšia musí byť rezanka (1-3cm). Hmota sa naskladňuje do horizontálnych silážnych žľabov je najefektívnejší a najrozšírenejší spôsob silážovania. Dovzená hmota sa rozhŕňa radlicou po vrstvách a dôkladne utláča ťažkým kolesovým traktorom. Okrem horizontáklnych silážnych žľabov sa na uskladnenie siláží využívajú vežové silážne silá, silážne vaky a technológia obaľovaných balíkov.

Cieľom utláčania je vytlačiť vzduch a obmedziť podmienky pre jeho opätovné prenikanie z atmosféry. Čím dôkladnejšie je silážna hmota utlačená, tým skôr sa vyrvorí anaeróbne prostredie. Vytlčením vzduchu zo silážnej hmoty pri jej utláčaní napomáhoame:

* Zníženie teploty v silážnej hmote

* Vytvoreniu vhodných podmienok pre priebeh žiadúcich kvasných pochodov

* Zníženie strát živín

* Lepšie využitie kapacity silážnych priestorov

Vhodné je utláčanie hmoty pomocou ťažkých mechanizmov po tenkých vrstvách (15 max.25cm) pomocou kolesových traktorov, cisternových nákladných  áut, špeciálnych utláčacích zariadení, naskladňvacími mechanizmami. Jedným z najkritickejších miest pri utláčaní siláží je utláčanie okrajov stien žľabu. Doba utláčania poslednej vrstvy by mala trvať 6-12 hodín.

Pred naskladňovaním sa po vyčistení a vydezinfikovaní silážneho žľabu vystelú fóliou bočné steny, pri ponechaní dostatočnej rezervy podľa predpokladanej výšky naplnenia žľabu. Po naskladnení bočnými fóliami prekryje povrc siláže. Nakoniec sa celá jama prekryje krycou fóliou prečnievajúcou cez steny žľabu. Posledná vrstva fólie sa prekrýva ochrannou plastovousieťkou, ktorá zabraňuje preniknutiu vtákov a hlodavcov do siláže. Z vonkajšej strany sa fólia zaťaží pneumatikami, balíkmi slamy poukladanými tesne vedľa seba alebo vreckami naplnenými pieskom. Na zakrývanie siláže je potrebné použiť špeciálnu silážnu fóliu, o rovnomernej minimálnej hrúbke 0,15 mm, ktorá si udržuje pružnsť až do -40°C. čierne fólie sú stabiliované grafitom a sú odolné voči teplotám a snečnému žiareniu. Zakrývanie je dôležitým faktorom výroy kvalitnej siláže. Npriek utláčaniu úplné odstránenie vzduchu zo siláže nie je prakticky možné. Kyslík, ktorý ešte zostane sa po vzduchotesnom prikrytí pomerne rýchlo spotrebuje a v silážnom priestore vzniká požadované anaeróbne prostredie. Pri každom prerušení naskladňovania (dážď, poruchy mechanizmov..) je potrebné hmotu zakryť fóliou.

KONZERVOVANIE KRMÍV SUŠENÍM

Sušenie je najstarši spôsob konzervovania . zvýšenie obsahu sušiny pri konzervovaní krmív sušenie zvyšuje osmotický tlak v bunkách, čo obmedzuje činnosť nežiadúcich skupín mikroorganizmov. Optimálna doba zberu krmovín na výrobu sena je u lucery v štádiu tvorby pukov až do začiatku kvitnutia, u ďateliny na začiatku kvitnutia až pdo polovice porastu v kvete a u tráv od začiatku metania až pplného metania ( u trvalých trávnych porastov podľa dominantného druhu tráv). K hlavným technológiám výroby sena patrí:

            1Výroba sena klasickým spôsobom         A) na zemi

                                                                                          B na sušiakoch

            2. výroba sena aktívnym dosúšaníním     A) neupraveným vzduchom

                                                                                          B) upraveným vzduchom

            3. výroba sena chemickou konzerváciou

Klasický spôsob výroby sena je značne závislý od podmienok podmienok počasia, nakoľko pokosená hmota je na pokose až do dosiahnutia skladovacej sušiny min.83%. straty sušiny spôsobené hlavne vyluhovaním živín ( za nepriaznivého počasia) a manipuláciou ( olámaním lístkov najmä u ďatelinovín) môžu predstavovať 15-30%, straty dusíkatých látok 25-45%, staraty energetickej hodnoty 25-55% a straty B-karoténu 45-75%.

Pri výrobe sena na sušiakoch sa znižuj straty živín vylúhovaním a oláamaním lístkov, nakoľko hmota sa uvädá na obsah sušiny 60-65% a následne sa ukladá na sušiaky, pričom proces dosušenia na sušiakoch je menej ovplivnený nepriaznivým počasím. K výhodám výroby sena na sušiakoch patrí aj väčší výnos hmoty s ďalšej kosby a 10-15% v porovnaní s výrobou sena na zemi, nakoľko uvädnutá hmota sa zberá skôr. Nevýhodou  výroby sena na sušiakoch je vysoký podiel manuálnej práce, preto sa využíva najmä v podhorských a v horských oblastiach v podnikoch s malým počtom zvierat.

Výroba sena aktívnym dosúšaním využíva výhody výroby sena na sušiakoch, avšak plne mechanizovaným spôsobom, čo umožňuje jeho využitie vo veľkovýrobných podmienkach. Uvädnutá hmota s obsahom sušiny 60-65%sa naváža na rošty so jednotlivých sekcií v senníku postupne až do výšky max. 2,5 m. proces dosúšania sa realizuje vháňaním neupraveného vzduchu do podroštových priestorov až do obsahu sušiny 83%. Po dosušení je možné seno preskladniť do inej sekcie, alebo na dosušenú hmotu opäť navážať vrstvu uvädnutej hmoty. Každé zvýšenie teploty vzduchu a 1°C vedie k zníženiu relatívnej vlhkosti o 5%. K sušeniu dochádza vtedy, ak je relatívna vlhkosť vzduchu do 80%. Za nepriaznivého počasia ak stúpa teplota v naskladnenej hmote je potrebné vháňať do podroštových priestorov vzduch s cieľom zabrániť zvyšovaniu teploty. Pri výrobe sena aktívnym dosúšaním upraveným vzduchom sa postupuje rovnako ako v predchádzajúcej technológii, avšak do podroštových priestorov sa vháňa teplý vzduch, čím je proces sušenia rýchlejší. Najvýhodnejší spôsob ohrevu vzduchu je využitie solárneho senníka, ktorý má dvojplášťovú stenuorientovanú na juh. Z priestoru dvojplášťa sa nasáva ohriaty vzduch a vháňa sa do podroštových priestorov na ktorých je uložená uvädnutá hmota. Na ohrev vzduchu sa môžu využiť rôzne iné zdroje energie: apr. Drevo, teplo z výmenníkových staníc..

Výroba sena chemickou konzerváciou umožňuje zber uvädnutej hmoty s obsahom sušiny min. 65%, čím sa znižuje riziko vplivu počasia, ako aj straty odrolom ( olámaním) lístkov. Kaonzervácia sena chemickými prípravkami sa realizuje v aeróbnom prostredí, pričom sa využívajú dve hlavné skupiny chemických prípravkov:

1.        Tekutý bezvodý amoniak

2.        Organické kyseliny, ich zmesi alebo ich soli

Tekutý bezvodý amoniak sa využíva aj na úpravu slamy, nakoľko jeho výhodou je vysoký byktericídny a fungicídny účinok, zvyšuje stráviteľnosť živín narušením väzby lignín-celulóza a zvyšuje v danej hmote aj obsah NL. Z organických kyselín sa využíva najmä kyselina propiónová, mravčia, octová..., ktorých aplikačná dávky je 1-2%, ako aj rône zmesi a ich soli, ktoré sa aplikujú pred lisovaním uvädnutej hmoty alebo priamo do senníka. Využívajú sa najmä amónne soli kyselín ( napr. propionát amónny), ktoré majú  nižšie korozívne účinky než samotné kyseliny, naviac krmivo je obohatené o nebielkovinový zdroj N.

K činiteľom ovplivňujúcim výživovú hodnotu sena patrí:

·          ča zberu krmoviny

·          floristické zloženie porastu

·          agrotechnické činitele

·          zvolená tecnológia výroby sena

·          spôsob jeho uskladnenia

racionalizácia výživy prežúvavcov je podmienená dostatkom kvalitných objemových krmív. Z celoročnej potreby obj.krmív tvoria podstatnú časť 60-70% konz. Krmivá a iba 30-40% obj. krmív sa skrmuje priamo v čerstvom stave. V zime sú konzervované krmivá základom kŕmnych dávok a vlete vystupujú ako stabilizujúci a vyrovnávajúci faktor pri zabezpečení normovanej výživy zvierat.

Hlavné prednosti výroby konzervovaných krmív.:

Krmivá možno zbierať a konzevovať v štádiu zrelosti, v ktorom obsahujú najviac stráviteľných živín a energie obsah živín v konzervovaných krmivách nepodlieha počas ich uskladnenia takým zmenám a výkyvom ako v zelených krmivách počas vegetácie.

Sklrmovanie konzervovaných krmív nezávisí od ročného obdobia ani počasia a možno pri ňom uplatniť úplnú mechanizáciu až automatizáciu.

Konzervovanie krmív umožňuje poľnohospodárskym podnikom v priaznivých rokoch vytvorť si určitú rezervu krmív kvalitné konzervované krmivá v dostatočnom množstve umožňujú zabezpečiť celoročne vyrovnané normované kŕmenie, zníženie nákladov na živočíšnu produkciu.

Účelom konzervovania je uchovať pôvodnú biologickú hodnotu krmív a uskladniť na dlhší čas pri minimálnej strate živín a špecificky účinných látok.

Konzervovanie krmív silážovaním je konzervovanie krmív kyselinou mliečnou, vytvorenou baktériami mličneho kvasenia za neprístupu vzduchu. Silážovaním pri dodržaní zásad konzervovania sa uchovajú v siláži živny pôvodnej rastliny. V silážovanej hmote prebiehajú tieto pochody:

Fyziologické vyvolané dýchaním ešte živej rastlinnej hmoty, je nežiadúce okysličovanie sacharidov na CO₂ a H_{2O pri značnom uvoľnením tepla. rýchlym} silážovaním a odstránením kyslíka je potrebné tieto pochody skrátiť na minimum. Fyziologickými pochodmi sa stráca 5-15% škrobových jednotiek. Teplota sa zvyšuje a dýchanie prebieha pokiaľ sa nespotrebuje všetok kyslík.

Mikrobiologické spôsobenou činnosťou mikroorganizmov je najdôležitejšie mliečne kvasenie činnosťou mliečnych baktérií,ktoré vytvárajú kyselinu mliečnu, potrebnú pre zakonzervovanie silážnej hmoty.

Baktérie mliečneho kvasenia rozkladajú cukry na mliečnu kyselinu.

V silážnom krmive majú prevládať homofermentatívne baktériemličneho kvasenia. Heterofermentatívne baktérie mliečneho kvasenia vytvárajú vedľa kyseliny mličnej ešte značné množstvo plynov a iných vedľajších splodín ako alkohol. Pri skvasovaní vzniká kyselina octová, ktorá sa tvorí aj pri skvasovaní penton. Baktérie mliečneho kvasenia sa rozmnožujú za neprístupu vzduchu a dostatku ľahkokvasiteľných cukrov pri teplote 25-30°C.

Odstraňovanie vody zo zeleného krmiva pri konzervovaní sušením samôže uskutočniť prirodzeným sušením alebo prehriatym vzduchom alebo teplovzdušným umelým sušením. Uchovanie živín pôvodného krmiva je najviac ovplivnené spôsobom a rýchlosťou sušenia. Uchovanie živín pôvodného krmiva je najviac ovplivnené spôsobom a rýchlosťou sušenia. Pri pomalom odstraňovaní vody prirodzeným spôsobom sušenia dlhšiu dobu nepriaznivo pôsobia fyziologicko-biochemické pochody, ktoré značne zvyšujú stratyživín dýchaním po pokosení ešte žijúcej rastliny. Straty dýchaním končia, ak obsah vody v krmive poklesne na 35-38%. Výška strát dýchaním pri prirodzenom sušení veľmi úzko súvisí s komplexom poveternostných podmienok. Straty v tomto prvom období sušenia predstavujú na organickej hmote 5-10%. V ďalšom procese sa presušená hmota obracia a pri tomto mechanickom pôsobení na krmivo vznikajú straty najcennejších živín odmrvením lístkov, straty predstavujú 5-10%. V suchom sene prebieha fermentačný proces, ktorého aktivita závislá od sušiny uloženjej hmoty a predstavuje stratu 5-10% sušiny. Požaduje obsah vody pri ukladaní so stohu max 18-20%. Nižšie sú straty pri sušení na sušiakoch