význam biotechnických metód reprodukcie zvierat.

Cieľom biotechnických metód je intenzifikovať reprodukciu geneticky hodnoných zvierat. Medzi základné biotechnické metódy reprodukcie zvierat patrí inseminácia, indukcia, synchronizácia ruje, superovulácia, ďalej zíkavanie a prenos embryi, ich delenie, dlhodobé uchovávanie.

Inseminácia je významne opatrenie, tkoré sa už viac ako 55 rokov úspešne využíva v reprodukcii hovädzieho dobytka. Postupne sa začala využívať aj pri ďalších druhoch zvierat. Je to metóda, pomocou ktorej sa vpraví semeno plemenníkov do pohlavných orgánov plemenníc. V inseminácii sa využíva podstatne menší počet plemenníkov ako pri prirodzenej plemenitbe. To dané tým, že technológie inseminácie umožňujú riedenie ejakulátu, a tým sa počet inseminačných dávok od jedného plemenníka znásobuje. Počet plemenníc pripadajúcich na jedného plemenníka za rok je pri prirodzenej plemenitbe rozdielny podľa druhov (Pšenica a i, 1999),. Na jedného žrebca sa počíta s 50 – 80 kobylami, na býka s 80 – 120 kravai, kanca s 30 – 40 prasnicami a barana s 50 – 60 ovcai. Semenom jedného žrebec  sa ročne môže inseminovať 200 – 250 kobýl, býka 1 000 – 2 000 kráv, kanca 100 – 250 prasníc a barana 500 – 800 oiec. Reprodukčné využitie plemenníkov sa zvyšuje pri druhoch, pri ktorých je možnosť zmrazovania a dlhodobého uskladnenia inseminačných dávok. V takomto prípade je možné osemeniť až 30 000 ale aj viac kráv. Počet použitých inseminačných dávok je imitovaný ďalšími činiteľmi. Niektoré sú uvedené v kapitole 3.

Prednosťou inseminácie je využívanie geneticky najhodnotnejších plemenníkov a v prípade potreby aj zväčšnie populácie. Inseminácia umožňuje efektívne a racionálne uskutočňovať konstrolu dedičnosti plemenníko podľa potomstva. Znamená to, že podľa určitého postupu sa mladé býky testujú a najlepšie sú zaradené do reprodukcie. Insemináciou sa zvyšuje instenzita selekcie a selekčný tlak, ktoré zohrali významnú úlohu pri genetickom pokroku plemien aj v minulom období vykonávanej šľachtiteľskej práce. Plemenníky váznamnejšie ovplyvňujú prostredníctvom svojho potomstva genotypové zloženie budúcich generácií potomkov ako plemenice.

Inseminácia však prináša aj riziká. Tie súvisia hlavne stým, že jej využíaním sa výberová základňa matiek býko, resp. plemenníkov zmenšuje, čo vytvára riziká nežiadúceho párenia príbuzných jedincov. Využívanie plemenníkov v inseinácii je potrebné plánovať.

V reprodukčnom procese zvierat významnú úlohu plnili technológie inseminácie, ktoré sa vyvíjali a prepracovávali na potrebnú úroveň. Najlepšie je prepracovaná iseminácia kráv, dobré výsledky sú s insemináciou prasníc, oviec a kôr, kobýl, ako aj hydiny. Pri inseminácii sa využíva sperma čerstvá, rozmrazená, riedená ako aj neriedená. Zavedením inseminácie sa podstatne zväčšil reprodukčný potenciál plemenníkov. Podľa príkladu s insemináciou sa začali študovať možnosti intenzifikácie reprodukcie plemenníc.

Prenos embryí sa hlavne pri dobytku stal progresívnou biotechniskou metódou riadenej reprodukcie. Transplantácia je metóda prenosu vaječných buniek a embryí jednej saice (darkyne, donorky) do pohlavných orgánov druhej samice (príjemkyne, recipientky). Ide o porovnateľnú reprodukčnú techniku, ako je insemináci. Základný význam transplantácie vajíčok spočíva v tom, že umožňuje získať od samice s vynikajúcou plemennou hodnotou podstatne väčší počet potomkov tý spôsobom, že získané vaječné bunky geneticky hodnotných darkýň sa prenesú do inej plemennice (príjemkyne) s nízkou plemennou a úžitkovou hodnotou. Recipientka plní úlohu „biologického prostredia“ pre vývoj nového jedinca. Takýmto spôsobom je možné v podstatne väčšj miere rozšíriť genotyp vynikajúcich plemenníc v populácii, prostredníctvom väčšieho počtu ich potomkov. Jeho cieľom je dosiahnuť mnohonásobné roznoženie geneticky kvalitných, ohrozených zvierat produkciou samičieho, ale hlavne samčieho potomstva a to aj v kombinácii so superovuláciou darkýň – matiek plemenných býkov. Limitujúcim faktorom prenosu embryí je superovulácia darkýň, ktorú je možné vyvolať gonádotropnými hormónmi a kvalita embryí (príloha 4a a 4b). delenie (bisekcia) embryí sa s úspechom používa na produkciu identických dovjčiat (obrázok 29). Na prenos sú vhodné vynikajúce embryá, ktoré sú okrúhle, symetrické a bunkami jednej veľkosti, sfarbenia a štrutkúry. Embrá, ktoré sa odchyľujú od takého popisu sú menej vhodné, resp. nevhodné k prenosu. Hormonálnou stimuláciou kráv – darkýň sa získava v priemere 5 – 6 vhodných embryí z ktorých pri 50% úspešnosti po nechirurgickom prenose sa narodia 2 – 3 teľatá. Prenos embryí sa môže ďalej zefektívniť torbou bánk konzervovaných embryí, štádia blastocysty, tvorbou chimerických a mutagénnych jedincov (Pivko a i. 1988).

...

Význam biotechnických metód reprodukcie:

1.        Geneticko-šľachtiteľský: biotechnickými metódami sa dosiahne väčšia početnosť potomstva geneticky hodnotných jedincov, čo pozitívne ovplyvňuje genetickú úrveň populácie. Zvyšuje sa intenzita selekcie, ktorá je priamoúmerná geetickému pokroku. Väčšia početnosť potomstva geneticky hodnotných jedincov zvyšuje spoľahlivosť odhadu ich plemenných hodnôt a v konečnom dôsledku aj spoľahlivosť ich selekcie. Biotechnické metódy reprodukcie zvierat sa úspešne využívajú v programoch rozvoja plemien aj málopočetných populácii

2.        Zdravotno-veterinárny: v populáciách zvierat sa vyskytujú rôzne ochorenia, tkoré negatíne ovplyvňujú ich zdravotný stav, znižujú produkčnú a reprodukčnú výkonnosť a zvyšujú náklady na liečenie, ako aj produkciu. Biotechnickýi metódai reprodukcie sa zmenšuje riziko prenášania nákaz. Testovaním plemenných zvierat sa vytvárajú predpoklady pre negatívnu selekciu na letálne, semiletálne gény, ktré podieňujú prejav nežiadúcich vlastností a azťažujú populáciu (Pšenica a i., 2006). Ide napríklad o bovinnú leukocytovú deficienciu adhezie (BLAD – spôsobuje úhyn v embryonálnom štádiu do 40.  Dňa gravidity matky), komplexnú stavcovú malformáciu (CVM – spôsobujúcu potraty, mŕtvo a predčasne narodené teľatá s deformovanou chrbticou a skrátenými, prípadne skrútenými končatinami).

Ekonomický: využívanie biotechnických metód umožňuje robiť rozhodnutia aj z ekonomického hľadiska. Súvisí s tým napríklad systém využívania plemenných býko. Pri systéme čakateľov je potrebné chovať plemenných býkov do času ich genetického zhodnotenia (odhadu ich plemenných hodnôt) a potom nasledujúceho rozhodnutia o ďašom využití. Zaradením býka do inseminácie sa vytvorili predpoklady pre jeho efektívne ekonomické zhodnotenie a naopak. Pri býkoch vyradených z inseminácie je evidentný negatívny ekonomický efekt. Treba však kalkulovať náklady na chovný deň a posúdiť ich úroveň s dlhodobým uskladnením inseminačných dávok a podľa toho prijať rozhodnutie