Výber vlastností na šľachtenie zvierat

Hospodárske zvieratá majú veľa vlastností. Niektoré sa dedia, ustálili sa a stali sa typické pre druhy, plemená alebo línie. Je veľa vlastností, ktoré takúto stálosť nemajú a podieľajú sa na premenlivosti jedincov. Vlastnosti zvierat je možné usporiadať podľa kritérií do skupín. Potom sa hovorí o vlastnostiach produkčných, reprodukčných, morfologických, fyziologických, funkčných, kvalitatívnych, kvantitatívnych. Výber zvierat sa nerobí podľa všetkých vlastností, ale spravidla podľa tých, tkoré sú uvedené v cieľoch chovu plemien. Ide o vlastnosti chovateľsky významné a podľa nich sa vyberajú zvierattá na ďalšiu reprodukciu. Tieto vlastnosti sa stávajú súčasťou selekčných kritérií. Selekčným kritériom môže byť fenotypová hodnota vlastností (nameraná úžitkovosť zvierat), index selekcie, plemenná hodnota vlastností jedinca alebo aj jeho súhrnný (agregátový) genotyp. Hodnota selekčného kritéria musí byť vypočítaná pre všetky zvieratá výberovej základne, ktoré sú kandidátmi selekcie. Aby bola selekcia zvierat účinná, hlavné selekčné kritériá majú byť rovnaké pre zvieratá obidvoch pohlaví.  Ak sa vyberajú zvieratá podľa jednej vlastnosti, potom jej genetiké zlepšenie je väčšie ako podľa viacerých vlastností. Výber zvierat sa uskutočňuje podľa viacerých vlastností. Vlastnosti, podľa ktorých sa vyberajú zvieratá na ďalšiu reprodukciu majú byť:

-          Merateľné

-          Dedivé

-          Majú mať vzťah k ekonomike chovu

Vlastnosti zvierat sú merateľné a nemerateľné. Je dôležité, aby vlastnosti, podľa ktorých sa vyberajú zvieratá pre reprodukciu boli merateľné. Z hľadiska efektu selekcie je vhodnejšie keď sú merateľné. Z hľadiska efektu selekcie je vhodnejšie keď sú merateľné objektívne (produkcia a zloženie mlieka, živá hmotnosť zvierat, denné prírastky, množstvo nastrihanej vlny, znáška, hotnosť vajec, stanovenie génov a genotypov, znakov a vlastností) ako subjektívne (hodnotenie exterieru, priebehu pôvodov, zdravotného stavu, telesnej kondície zvierat). Vlastnosti nemerateľné sa nedajú priamo využívať v šľachtení zvierat. Je snahou zmeniť tento stav, objektivizovať merateľnosť a hodnotenie vlastností zvierat, čo sa prejavuje v konštrukcii stále dokonalejších prístrojov, ale aj v celkovej technickej úrovni chovateľského prostredia. Snaha vytvárať technicky dokonalejšie prístroje nemá zvyšovať finančné náklady na testovanie vlastností.

Stupeň genetickej podmienenosti rozdielov vo vývine vlastností je vyjadrený koeficientom dedivosti (h²). Jeho hodnoty sa pohybujú v intervale od 0,00 do 1,00. Väčší šľachtiteľský efekt  sa dosiahne s vlastnostťai vysoko dedivých, pri ktorých hodnota koeficienta dedivosti je vyššia ako 0,6. Sú to napríklad jatočné vlastnosti zvierat. Väčšina produkčných vlastností takúto úroveň koeficienta dedivosti nedosahuje a sú stredné (h² = 0,4 – 0,6), (výkrové vlastnosti) alebo nízko dedivé s h² < 0,3 (reprodukčné vlastnosti, produkcia mlieka, mliečneho tuku, bielkovín). Šľachtiteľský pokrok nízko dedivých vlastností súvisí aj so schopnosťou riadiť produkčné prostredie a genetickú variabilitu.

Vzťah vlastností, podľa ktorých sa vyberajú zvieratá, k ekonomike chovu môže byť priamy alebo nepriamy alebo nepriamy. Priamy pozitívny vzžah je vyjadrený v tom zmysle, že merná jednotka vlastnosti je realizovateľná v obchodde (1 kg produkcie = hodnota nákupnej ceny). Znamená to, že za vyrobenie určitej produkcie ohodnotenej kvality chovateľ získa priamo finančné prostredie. Priamy negatívny vzťah  na ekonomiku chovu má napríklad zlý zdravotný stav zvierat. Choré zvieratá vyžadujú veterinárne ošetrenie a liečivá, ktoré zvyšujú vyrovnané náklady. K týmto nákladom je treba pripočítať ešte stratu finančných prostriedkov, ktoré vzniká znížením produkcie chorých zvierat (nepriamy vzžah). Ekonomická dôležitosť vlastností sa veľmi zvýrazňuje a tento ukazovateľ sa stáva čo raz častejšie súčasťou hodnotenia a výberu zvierat.

Vlastnosti by mali v selekčných programoch umožňovať kombinovanie ekonomického významu a potenciálu genetického zlepšenia pre každú vlastnosť, ako aj genetické vzťahy medzi vlastnosťami.

Kontrola úžitkovosti hovädzieho dobytka sa vykonáva kontrolou:

a.                   miekovej úžitkovosti – vykonáva sa s cieľom objektívneho zisťovania množstva vyprodukovaného mlieka a jeho základných zložiek dojnicami v jednotlivých normovaných  laktáciách za celý produktívny život dojnice. Zistené údaje sú záväzné na určenie alebo na odhad úžitkovej hodnoty plemenníc, rodokmeňovej a plemennej hodnoty plemenníc a plemenníkov, pre potreby chovateľov, pre potreby plemennej knihy, na uznávanie, prehodnocovanie a zručenie šľachtiteľských chovov a na vypracovanie a uskutočnenie šľachtiteľských programov a postupov

b.                   mäsovej úžitkovosti – vykonáva sa s cieľom objektívneho hodnotenia reprodukčných ukazovateľov stád mäsových plemien hovädzieho dobytka, hodnotenia rastovej schopnosti potomstva plemenníc a plemenníkov mäsových plemien pred odstavom a hodnotenia rastovej schopnosti potomstva po odstave. Zistené údaje sú záväzné a využívajú sa na posúdenie pripárovacích plánov v stádach pre potreby chovateľov, pre potreby plemennej knihy, na uznávanie, prehodnocovanie a rušenie šľachtiteľských chovov a na vypracovanie a uskutočnenie šľachtiteľských programov a postupov

c.                   výkrmnosti a jatočnej hodnoty – vykonáva sa pri plemenách kombinovaného a mäsového úžitkového typu s cieľom objektívneho zisťovania rastu živej hmotnosti a skladby jatočného tela. Kontrola výkrmnosti a jatočnej hodnoty plemenných býkov sa vykonáva počas testu vlastnej úžitkovosti, a ak ide o potomstvo plemenných býkov, tak počas výkrmu. Zistené údaje sú záväzné na odhad plemennej hodnoty, pre potreby plemennej knihy, chovateľom a na vypracovanie a uskutočnenie šľachtiteľských programov

d.                   rast a vývoj – vykonáva sa kontrolou úžitkovosti teliat a mladého hovädzieho dobytka. Účelom tejto kontroly je sledovanie a hodnotenie úrovne odchovu teliat a mladého hovädzieho dobytka s cieľom zabezpečiť reprodukciu stáda. Kontrola úžitkovosti teliat a mladého hovädzieho doytka je tiež pravidelné zisťovanie a vyhodnocovanie údajov o hmotnosti zvierat. Zistené údaje sa využívajú na hodnotenie stád, slúžia pre potreby chovateľov, pre potreby plemennej knihy, na uznávanie, prehodnocovanie a rušenie šľachtiteľských chovov a na vypracovanie a uskutočnenie šľachtiteľských programov a postupov

e.                   funkčných, nepriamych úžitkových vlastností – tieto sú neoddeliteľnou súčasťou moderných šľachtiteľských programov hovädzieho dobytka. Plemenné hodnoty zisťované v rámci genetického hodnotenia sa využívajú na zostavenie komplexných selekčných indexov. Selekčné kritériá zo skupiny nepriamych úžitkových vlastností sa pre ich nízku dedivosť a obtiažnosť v zisťovaní uskutočňujú pomocou celopopulačných postupov, predovšetkým genetických hodnotením býkov. Do skupiny nepriaych úžitkových vlastností, ktoré významne ovplyvňujú produkciu a ekonomiku chovu, zaraďujeme najmú dojiteľnosťť, perzisteniu laktácie, počet somatických buniek v mlieku, prežiteľnosť a dĺžku produkčného veku, hodnotenie priebehu pôrodov a podielu mŕtvo narodených teliat a hodnotenie zovňajška.

Genetické hodnotenie a testovanie úžitkových vlastností dobytka

Genetické hodnotenie a testovanie úžitkových vlastností sa vykonáva s cieľom selekcie zvierat prostredníctvom odhadnutých plemenných hodnôt pre sledované hospodársky významné znaky a vlastnosti. Uskutočňuje sa zisťovaním a vyhodnocovaním úrovne sledovaných znakov a vlastností potomstva testovaných zvierat. Hodnotí sa:

-          mlieková úžitkovosť

-          mäsová úžitkovosť, výkrmnosť a jatočná hodnota,

-          nepriame úžitkové vlastnosti

genetické hodnotenie músovej úžitkovosti, výkrmnosti a jatočnej hodnoty sa uskutočňuje skúškai:

-          výkrmnosti a jatočnej hodnoty samčieho potomstva skúšaných plemenníkov v uznaných zariadeniach,

-          výkrmnosti samčieho potomstva skúšaných plemenníkov v poľných testoch v chovoch znaných chovateľskou organizáciou.

Súčasťou genetického hodnotenia je lineárne hodnotenie zovňajšku potostva plemenných býkov vykonávané uznanou chovateľskou organizáciou. Sledovanie a vyhodnocovanie ďalších údajov v genetickom hodnotení sa vykonáa podľa podmienok uvedených v plemennej knihe.

kone

Kontrola úžitkovosti sa vykonáva:

-          základnou kontrolou úžitkovosti žrebcov počas testovacieho obdobia ukončeného skúškami výkonnosti v uznaných skúšobných zariadeniach,

-          špeciálnou kontrolou úžitkovosti žrebcov, ktoré neabsolvovali skúšky výkonnosti v uznaných skúšobných zaraideniach na základe vlastnej športovej výkonnosti podľa rozhodnutia uznanej chovateľskej organizácie jednotlivých plemien,

-          kontrolou úžitkovosti kobýl pripravovaných do plemenitby v šľachtiteľských a chránených chovoch,

kontrolou úžitkovosti, skúškami výkonnosti anglického plnokrvníka a klusákov na dostihoch.

ošípané

Kontrola úžitkovosti sa vykonáva:

-          kontrolou reprodukčných vlastností kancov a prasníc vykonávanou v poľných testoch,

-          skúškami vlastnej úžitkovosti mladých plemenných ošípaných ykonávanými v poľnom teste

-          skúškami výkrmnosti a jatočnej hodnoty vykonávanými v staničnom teste, skúškai kvality mäsa vykonávanými v poľných testoch a staničných testoch.

Genetické hodnotenie sa robí pre:

o         reprodukčné ukazovatela z poľných testov

o         ukazovatele vlastnej úžitkovosti z poľných testov

o         ukazovatele výkrnosti a jatočnej hodnoty zo staničných testov.

Odhad plemennej hodnoty sa vykonáva pre jednotlivé kvantitatívne a kvalitatívne úžitkové vlastnosti.

ovce a kozy

Kontrola úžitkovosti sa vykonáva:

-          Podľa vlastnej úžitkovosti

-          Pre reprodukčné ukazovatele (% oplodnenia, % plodnosti, % plodnosti na obahnenú bahnicu),

-          Pre mliekovú úžitkovosť bahníc (množstvo nadojeného mlieka za normovanú laktáciu v kg a obsah základných mliečnych zložiek – tuku, bielkovín a laktózy).

Samotný výkon kontroly úžitkovosti sa robí vážením jahniat pri narodení a pri odstave, výbere janiat na reprodukciu, označovanie a ubjektívne hodnotenie. Kontrola úžitkovosti sa vykonáva aj v úžitkoých chovoch, je zameraná na označovanie zvierat, evidenciu, sledovanie reprodukčných vlastností a intenzitu rastu jahničiek. Na žiadosť chovateľa je možné vykonávaj aj kontrolu mliekovej úžitkovosti. Rozsah testovania kôz je veľmi malý a zahŕňa kontrolu úžitkovosti kôz plemena biela krátkosrstá a hnedá krátko srstá koza. Pri výkone kontroly úžitkovosti kôz sa zisťuje:

-          Počet narodených kozliat,

-          Mlieková úžitkovosť (množstvo mlieka nadojeného na normovanú laktáciu a obsah mliečnych zložiek),

-          Reprodukčné ukazovatele (% oplodnenia, % plodnosti a % plodnosti na okotenú kozu).

Hydina

Kontrola úžitkovosti sa vykonáva kontrolou:

-          Reprodukčných vlastností,

-          Intenzity rastu

-          Výkrmovej schopnosti a jatočnej hodnoty.

V rámci príslušného predpisu sú definované aj podmienky testovania vlastností králikov, kožušinových zvierat, pštrosov, emu a včely medonosnej.