úseky selekcie

Niekedy je ťažké definovať podiel pozitívne selektovaných jedincov (p) z hľadiska selekčných rozhodnutí, ktoré boli urobené v populácii. Je tomu tak preto, lebo rôzne druhy zvierat sú vyberané rôznymi spôsobmi. Šľachtiteľské organizácie selektujú preverených býkov zo všetkých býkov, ktoré sa podrobili testu potomstva. Predávajú sa ako otcovia budúcich kráv na farmách. Zo všetkých býkov s uskočenými testami potomstva sa selektujú najlepší, aby sa stali otcami budúcich synov. Počet matiek býkov vybraných zo základnej populácie je určený podľa počtu mladých býkov, ktoré môžu byť testované podľa potomstva. Najmenej účinná selekcia sa na farmách vykonáva v skupine matiek budúcich dcér.

Medzi jedincami samčieho a samičieho pohlavia existujú rozdiely napríklad v intenzite reprodukcie, intenzite selekcie, prísnosti odhadu plemenných hodnôt, niektoré vlastnosti sú merateľné len u jedincov jedného pohlavia (produkcia mlieka, hmotnosť vrhu a pod. ). Z uvedeného dôvodu Rendel a Robertson (1950) zdôraznili význam štyroch úsekov selekcie – otcov synov (OS), otcov dcér (OD), matiek synov (MS) a matiek dcér (MD), ktoré korešpondujú so zdrojmi rodičovských génov.

Z doterajších výsledkov je známe, že úsek selekcie otcov synov je najefektívnejší a matiek dcér najmenej efektívny. Intenzifikáciou reprodukcie plemenníc sa významne zvýšila efektívnosť úseku matiek synov. Efektívnosť jednotlivých úsekov selekcie závisí od stratégie šľachtiteľského programu a jeho cieľov. Rovnica pre odhad genetického zisku po zohľadnení úsekov selekcie bude mať nasledujúci tvar:

Δg = Δg_OS + Δg_OD + Δg_MS + Δg_MD / I_OS + I_OD + I_MS + I_MD

Rovnicu je potrebné prispôsobiť cieľom šľachtiteľského programu. V rámci niektorých úsekov selekcie sa vytvárajú podskupiny. V skupine otcov dcér sú mladé testované býky a preverené býky.

Príklad výpočtu možného genetického zisku z tradičného šľachtiteľského programu hovädzieho dobytka. Vstupné informácie boli vypočítané a sú uvedené v tabuľke 35.

Tabuľka 35 výpočet možného genetického zisku

Predpokladá sa, že genetická premenlivosť (σ_g  ) je rovnaká vo všetkých úsekoch selekcie.

Δg = (2,67 x 0,9) + (2,05 x 0,9) + (2,89 x 0,6) + (0,35 x 0,6) / ( 6 + 7 + 5 + 6) x σ_g

Δg = 0,258 x σ_g za rok.

Rozdielna je intenzita selekcie zvierat v úsekoch selekcie a preto je aj rozdielny ich podiel na celkovom genetickom zlepšení populácie.