ukazovatele plodnosti

Plodnosť súvisí s reprodukčnou schopnosťou zvierat obidvoch pohlaví. . základným ukazovateľom plodnosti hospodárskych zvierat je počet narodených a odchovaných mláďať za určitú časovú jednotku.

Sú vlastnosti, ktoré charakterizujú plodnosť plemenníkov ako napríklad množstvo ejakulátu a jeho kvalita (koncentrácia spermií, ich životaschopnosť, aktivita, morfológia a pod.), ale najdôležitejšie je zistenie ich oplodňovacej schopnosti, ktoré sa vykonáva biologickým testom. V tomto prípade je oplodnenie výsledkom dobrej plodnosti jedincov obidvoch pohlaví. Hodnotí sa percentom plodnosti po vykonaných 1. Alebo aj ďalších insemináciách plemeníc, potrebou inseminácií na oplodnenie plemenice (inseminačný index), liahnivosťou hydiny alebo dĺžkou období (servis perody, inseminačného intervalu, medziobodia, indexom plodnosti a podobne), ktoré charakterizujú intenzitu reprodukcie. Tieto ukazovatele hodnotia aj plodnosť plemenníc. Hodnotenie plodnosti samcov sa obyčajne uskutočňuje podľa tohto, koľko inseminovaných plemenníc zostane gravidným. Plodnosť plemenníkov sa hodnotí:

-          Percentom teľných plemenníc po prvej inseminácii z celkového počtu prvých inseminácií urobených spermou tohto plemenníka. Podľa percenta oplodených plemenníc po prvej inseminácii sa hodnotí plodnosť napríklad býkov ako výborná nad 60%, veľmi dobrá 55-60%, priemerná 50 – 55% a podpriemerná menej ako 50%,

-          Testom neprebehnutých plemenníc, tkorý vyjadruje percento neprebiehajcich sa plemenníc po prvej inseminácii,

-          Inseminačným indexom, ktorý vyjadruje počet inseminácii potrebných na oplodnenie.

Výsledky ukazovateľov plodnosti sa menia. Plodnosť kancov sa hodnotí priemerným počtom aspoň 20 prasníc vo vrhoch, a táto hodnota sa porovnáva s priemerom stáda, prípadne aj väčšej populácie. Samostatnou skupinou sú ukazovatele reprodukcie plemenníkov, ktoré sa hodnotia podľa kality ejakulátu na inseminačných staniciach.

Plodnosť plemenníc sa obyčajne vyjadruje počtom potomkov narodených za produkčné obdobie danej matky alebo pomocou niektorých reprodukčných ukazovateľov, ako sú dĺžka inseminačného intervalu, servis periódy, dĺžka mediobdoia a inseminačný index. Inseinačný interval je obdobie od otelenia po vykonanie inseminácie bez ohľadu na jej výsledok. Pretože inseinácia sa môže opakovať, inseminačným intervalom je aj obdobie medzi dvomi za sebou nasledujúcimi insemináciami. Servis perióda (medziteľnosť) je obdobie od otelenia do ďalšieho oplodnenia plemennice. Z hľadiska zachovania dobrej plodnosti krá i optimálnej mliekovej úžitkovosti, by mala byť dĺžka servis eriódy 90 – 115 dní. Medziobdobie vyjadruje čas medzi dvomi, za sebou nasledujúcimi oteleniami plemennice. Dĺžku medziobdobia ovplyvňuje dĺžka servis peri´dy a dĺžka gravidity. Stálou zložkou medziobdobia je gravidita. Podľa dĺžky medziobdobia sa hodnotí napríklad plodnosť kráv ako veľmi dobrá do 400 dní, uspokojivá do 430 a nevyhovujúca nad 430 a nevyhovujúca nad 430 dní. Je to aj ekonomický ukazovateľ, pretože jeho predĺženie spôsobuje ekonomickú stratu na kravu. Inseminačný index vyjadruje, koľko inseminácií je potrenbé vykonať na jedno oplodnenie plemennice. Je to aj ekonomicky dôležitý ukazovateľ pre jedincov obidvoch pohlaví. Plodnosť plemenníc v stáde kráv sa vyjadruje buď počom žionarodených teliat na 100 kráv do roka alebo počtom narodených teliat od 100 kráv (bez teliat od prvôstok).

Pri ovciach, ako už bolo uvedené, sa plodnosť hodnotí počtom jahniat prípadajúcich na 100 bahní do roka.

Pri multipárnych druhoch (ošípané, králiky) je najčastejším kritériom plodnosti počet mláďat vo vrhu pri narodení, prípadne pri odstave a dĺžka medziobdobia. Za vyhovujúce medziobdobie prasníc sa považuje medziobdobie do 180 dní. V stáde prasníc sa hodnotí plodnosť priemerným počtom dochovaných prasiat na jednu prasnicu za rok a počtom vrhov na prasnicu do roka.

Van Raden et al. (2004) odporučili hodnotiť index gravidity kráv, ktorý vyjadruje ako rýchlosť po otelení zostanú kravy gravidné. Je definovaný ako percento negravidných kráv, ktoré počas každého 21 dňového obdobia zostanú gravidné (každá rja reprezentuje príležitosť, že krava zostane gravidná).

Avidity = 21 / (dĺžka servis periódy – dĺžka obdobia dobrovoľného čakania + 11)

Za obdobie dobrovoľnej dĺžky čakania na 1. Inseináciu je považovaná počiatočná fáza laktácie, počas ktorej sa nevykonáva inseminácia. Jej dĺžka je rozdielna podľa stád, sezón, úrovne produkcie a rokov telenia. Konštanta 11 je stredom dĺžky obdobia, počas ktorého sa objavuje ruka (21 dní) kráv. Ak priemerná dĺžka obodbia dobrovoľného čakania je 60 dní a priemerná dĺžka servis periódy v stáde je 154 dní, potom index gravidity bude 20%

Je snahou hľadať novšie ukazovatele a genetické metódy, tkoré by smerovali k zlepšeniu plodnosti zvierat.

Ukazovatele plodnosti z hľadiska charakteru dedičnosti patria medzi kvantitatívne vlastnosti. Reprodukčné vlastnosti sú nízkodedivé a práve aj z tohto dôvodu sa stávajú súčasťou genetického hodnotenia zvierat. Ú to vlastnosti, ktorých prejav podmienený spolupôsobením genetických zdrojo premenlivosti a faktorov prostredia, pri ktorých zohrávajú významnú úlohu negenetické činitele a organizácia reprodukčného procesu. Nízke hodnoty koeficientov dedivosti reprodukčých vlastností znamenajú, že je v rámci genetickej premenlivosti veľmi málo zastúpená zložka podmienená aditívnym pôsobením géno. Z toho vyplýva, že pri ukazovateľoch reprodukcie sa pri krížení môže očakávať heterózny efekt, ktorý sa prejavuje vyššou životaschopnosťou a nižším úhynom krížencov.

S rozvojom poznania a uplatňovania metód molekulárnej genetiky sa mení aj prístup k hodnoteniu ukazovateľov plodnosti. Zistilo sa, že niektoré znaky majú kvalitatívny charakter dedičnosti. Známe je napríklad, že gén GecB (booroola), nachádzajúci sa na 6. Chromozóme, pozitívne ovplyvňuje plodnosť oviec, FecX genotyp s jednou z mutovaných alel (GecXI alebo FecXH) a jedna pôvodná alela podmieňuje vyšší počet ovulovaných oocytov, rodia sacvojčatá alebo trojčatá, gén ESR na 1. Cormozóme, ktorý podmieňuje zväčšenie vrhu ošípanýh alebo PIT1 – gén transkripčného faktora nachádzajúci sa na 13. Chromozóme, ktorý pôsobí na rast a reprodukciu prasiat (Dvorák a Vrtková 2001). Bolo tiež dokázané, že aj niektoré poruchy reprodukčného systému zvierat sú podienené génmi veľkého účinku.

Známe sú vzžahy medzi ukazovateľmi plodnosti a produkcie mlieka kráv, tkoré sú vyjadrené negatínou genetickou koreláciou (Dematawewa a Berger, 1998). Podobne Freeman (1986) predpovedal, že kontinuálny úspech selekcie na ukazovatele produkcie mlieka sa môže prejaviť depresiou reprodukcie, ak selekcia na reprodukciu bola nevyhnutná. Boli vypracované techniky intenzifikácie reprodukcie zvierat. Potrebu hodnotenia reprodukcie vidieť aj z prehľadu INterbull, (2003), v ktorom sa uvádzajú krajiny hodnotenia reprodukcie kráv, metódy hodnotenia, genetické parametre a ďalšie informácie týkajúce sa hodnotenia reprodukcie. Vytvárajú sa rôzne indexy selekcie.

Pri hodnotení výsledkov reprodukcie sa berú do úvahy vplyvy stáda, roku a sezóny telenia plemenníc, ich vek, úroveň produkcie mlieka ako aj vplvy plemenníkov, plemená, druhu. Zdroje premenlivosti sa hodnotia z hľadiska významnosti ich vplyvu reprodukciu a podľa výsledkov sa zohľadňujú pri genetickom hodnotení.

Medzidruhové rozdiely v ukazovateľoch plodosti zvierat sú známe. Kravy majú medziobdobie a servis periódy dlhšie ako ovce a prasnice, tieto rodia väčší počet mldat ako kravy. Z toho sa dá predpokladať, že reprodukcia kráv je menej intenzívna ako oviec a prasníc. Rozdiely v intenzite plodnosti sú výsledkom šľachtiteľskej práce, ale aj domestikácie zvierat.

Z faktovor vonkajšieho prostredia, ktoré ovplyvňujú reprodukciu a plodnosť, má významné miesto výživa. Dlhší čas trvajúca podvýživa sa prejavuje pri samiciach poruchami pohlavného cyklu a znížením plodnosti. Podvýživa plemenníkov má negatívny vplyv na zloženie semennej plazmy, objem ejakulátu a koncentráciu spermií. Na druhej strane nadmerný prísun živín vedie k ukladaniu tuku, čo môže nepriazniý vplyv na zloženie semennej plazmy, objem ejakulácie a koncentráciu spermií. Na druhej strane nadmerný prísun živín vedie k ukladaniu tuku, čo môže nepriaznivo ovplyvniť reprodukčné funkcie tý, že dochádza k tukovej defenerácii vaječníkov. Z kvalitatívneho hľadiska výživy sa negatívne prejavuje nedostatok bielkovín, resp. niektorých aminokyselín, najmä lyzínu, metionínu, treonínu, arginínu a tryptofánu. Rovnako nepriaznivo ovplyvňuje reprodukciu aj nedostatok niektorých minerálnych látok (vápnik a fosfor, ale aj ich vzájomný pomer, zo stopových prvkov najmä angán, meď, zinok a jód) a vitamínov (A, B, E).

...

Vplyv klimatických faktorov na plodnosť sa vhodným ustajnením prodstatne znížil. Domestikáciou bola značne potlačená sezónnosť reprodukčných funkcií. Zachovala sa pri niekorých druhoch, napríklad oviec, koní a kožušinových zvierat (napr. noriek). Aj keď sa vplyv klimatických podmienok na plodnosť znížil, určitú úlohu zohrávajú spôsoby ošetrovania, najmä ustajnenia v chovoch s vysokou koncentráciou zvierat. Často dochádza k stresom, tkoré sa v prvom rade prejavujú poruchami reprodukcie. Pri vysokých koncentráciách zvierat je napr. veľmi ťažko vyhľadávať kravy v ruji. Z práce Van Raden et al. (2004) vyplynulo, že plodnosť má sezónny charakter. Zistilo sa, že plodnosť vyjadrená dĺžkou servis periódy bola lepšia na jeseň než v jarných mesiacoch (obrázok 30). Je možné predpokladať, že ide o dôsledok tepelného stresu a vyššej úrovne produkcie kráv. Z obrázku 30 vidieť aj medziplemenné rozdiely v plodnosti kráv.

Vysoké teploty negatívne ovplyvňujú plodnosť jedincov, čo súvisí so sezónnosťou reprodukcie (oviec).

Významný je vplyv stád a regiónov na reprodukciu plemenníc. Ukazovatele reprodukcie sa s vekom jedincov zhoršujú. S vekom kráv sa predlžuje napríklad dĺžka servis periódy (obrázok 31)