Triedenie a význam krmív vo výžive zvierat

Triedenie a význam krmív vo výžive zvierat.

Úlohou výživy je prostredníctvom krmív privádzať do organizmu hosp. zvierat, základné organické, anorganické živiny a špecificky účinné látky, ktoré zabezpečia potrebu živín, nielen na za chovanie života ale aj na rast, ich dobrý zdravotný stav a reprodukciu a úžitkovosť. Živiny sú biologické látky významné , nevyhnutné pre výživu zvierat. Ich zdrojom sú krmivá. V živinách krmiva získava zvierací organizmus materiál pre tvorbu pravej telovej hmoty a živočíšnych produktov alebo z nich vytvára energiu potrebnú pre životné pochody. Krmivo sa tak stáva základom pre metabolizmus látok v tele zvierat. Proces asimilácie a disimilácie živín je jednotným dialektickým procesom látkovej premeny, ktorý je charakteristický pre život vôbec. Krmivom nazývame produkty rastlinného, živočíšneho alebo minerálneho pôvodu, ktoré zvieratá prijímajú ako potravu. Krmivá obsahujú výživné a špecificky účinné látky, ktoré sú pre zvieatá nevyhnutné pre zachovanie života a dosiahnutie určitej produkcie ale aj látky, ktoré prechádzajú cez zvierací organizmus bez výživového účinku. Okrem prirodzených organických a minerálnych krmív sa vyrábajú kŕmne zmesy a premixy, ktoré sa skladajú z dvoch alebo viacerých krmív. Krmivá rozdeľujeme podľa podľa fyziologiko-výživných a kŕmno-technických hľadísk, ako aj  podľa vlastností do týchto troch skupín:

Objemové krmivá: zelené krmivá, okopaniny a ach zvyšky okrem melasyseno, slama, siláž, senáž

 - jadrové krmivá: plody obilnín, olejnín a ich zvyšky, strukovín kŕmne zmesi, bielkovnové koncentráty

- kŕmne zmesy: koncentráty a premixy kŕmnych zmesí.

KRMIVÁ:

Základnou podmienkou správnej výživy je neustály prísun energie, dusíkatých látok do ich organizmu. Nedostatok energie nespôsobuje abnormality, ale aj podstatne znižuje, alebo obmedzuje, úžitkovosť zvierat. Energia, N-látky, ale aj niektoré ďalšie živiny sa nedajú nahradiť, preto ich zvieratám musíme každodenne dodať vo forme krmív.

Krmivá sú produkty rastlinného, živočíšnšho alebo minerálneho pôvodu, ktoré zvieratá trávia a využívajú nielen na zachovanie svojich životných potrieb, ale aj na rast, ich dobrý zdravotný stav, reprodukciu a úžitkovosť.

Poznáme približne 600 druhov krmiva, ktoré sa líšia súčasne množstvom živín, výživovou hodnotou a dieteticými vlastnosťami. Niektoré krmivá sú súčasne aj potravinami ako napríklad obilniny, zemiaky a pod. Hranice medzi potravinami často kolíšu podľa okolností a najmä podľa potreby týchto produktov pri zabezpečení výživy obyvateľstva.

Rozdelenie krmív podľa pôvodu:

        Živočíšneho pôvodu

        Rastlinného pôvodu

        Minerálneho pôvodu

Krmivá sú v prevažnej miere rastlinného pôvodu. Vyrábajú sa v poľnohospodárskych podnikoch priamo na účely kŕmenia, prípadne sa získavajú ako zvyšky pri spracovaní rastlinných produktov na výživu ľudí alebo na technické účely, napr. otruby, kŕmne múky, pokrutiny, extrahované šroty, cukrovarské rezky, výpalky.

Krmivá živočíšneho pôvodu sú mimo mlieka vedľajšími alebo odpadovanými produktami. Ich výroba v poľnohospodárskych podnikoch len na kŕmne účely neprichádzaa do úpvahy. To však neznamená, že v poľnohosp. Podnikoch sa živočíšne produkta nesmú vôbec skrmovať. Napr. mlieko, ako jeden z najdôležitejších živočíšnych výrobkov, je v určitom rozsahu  nevyhnutne potrebné pri chove cicavcov po narodení.

Krmivá minerálneho pôvodu sa delia:

                       Vápenaté (kŕmny vápenec)

Vápenato-fosforečné (dikalciumfosfát)

Sodnofosforečné (dinatrium fosfát)

Sodné (kŕmna soľ)

Horečnaté (magnezit)

Rozdelenie krmív podľa obsahu živín:

A: objemové    1) zelené krmivá, okopaniny a ich zvyšky okrem melasy

                       2)seno, slama, siláž, siláž zo zvädnutých krmovín, silážové drte

B: úsušky, melasa, drť kukuričných šúľkov–––––-) granuly brikety

C: jadrové        1) plody obilnín a ich zvyšky, olejnín a ich zvyšky, plody strukovín

                       2) kŕmne zmesy, bielkovinové koncentráty

Objemové krmivá sú krmivá s vysokým obsahom vody alebo vlákniny (zelené krmivá, seno, siláže, okopaniny a ich zvyšky, slama a pod.). obsahujú viac než 50% vody alebo viac než 170g VL v 1 kg sušiny.

Niektoré krmivá s prihlidnutím na koncentráciu živín, obsah vody a VL, napr. úsušky, melasa, drť kukuričných šúľkov, granuly, brikety môžeme zaradiť medzi jadrové krmivá, inokedy zas medzi objemové krmivá.

Podľa pomeru energie a N –látok, hlavne pre prežúvavce,určujeme charakter krmiva, ktorý je dôležitý pri zostavovaní KD a kŕmnych zmesí. Krmivá môžu mat bielkovinový alebo sacharidový charakter.

Charakter krmiva určujeme na základe zlučovacieho pomeru (ZP) s prihliadnutím na požadovaný zlučovací pomer, ktorý vypočítame z kŕmnych noriem pre jednotlivé  druhy a kategórie zvierat, alebo z chíbajúcich živín v KD.

ZP=ODIN/NEL  ZP=PDIN/NEV

PDIN-nedegradované N-látky krmiva+ mikrobiálne bielkoviny, ktoré môžu byť v bachore syntetizované z degradovaných N-látok, keď nie je obsah využiteľnej energie a ďalších živín limitovaný.

NEL- energetické kŕmna jednotka pre dojnice, ovce kozy a chovné kategórie prežúvavcov. Vyjadruje sa v MJ netto energie laktácie.

NEV- energetické kŕmna jednotka pre výkrmové kategórie . Vyjadruje sa v MJ netto energie výkrm.

Napr. ďateinotrávna miešanka môže mať s prihliadnutím na požadovaný ZP alebo ZP chýbajúcich živín bielkovinový alebo sacharidový charakter. ZP=15 charakter krmiva:

                       Bielkovinový- ZP požadovaný 13

                       Sacharidový_ZP chýbajúcich živín 18

        Rozdelenie krmív na triedy a skupiny:

Krmivá podľa pôvodu, obsahuživín a ich charakteru môžeme rozdeliť aj do nasledovných skupín.

Triedy:            01 zelené a čerstvé                  11 zrniny

                       02 siláže                                                 12 mlynské krmivá

                       03 silážové drte                                      13 krmivá tukovéhoo priemyslu

                       04 sená                                                   14 krmivá kvasného priemyslu

                       05 úsušky                                15 ostatné priemyselné krmivá

                       06 slama, vretená, šupky                        16 živočíšne krmivá

V rámci tried krmivá členíme do nasledovných skupín: ďatelinoviny, trávy, strukoviny, obilniny, olejniny, okopaniny a miešanky. Pri určovaní výživovej hodnoty objemových krmív zohľadňujeme ešte zberov štádium a u miešaniek prevládajúcu plodinu.

Do triedy zelené a čerstvé krmivá sa zaraďujú skupiny: ďatelinoviny, trávy, strukoviny, obilniny, olejniny, okopaniny a miešanky.

        Ďateľinoviny- lucerna siata, ďatelina lúčna, ďatelina plazivá a vičenec vikolistý.

        Trávy- Timotejka lúčna, kostrava lúčna, reznačka laločnatá, mätonoh trváci, mätonoh malokvetý, mätonoh taliansky, lipnica lúčna, psiarka lúčna, sudánska tráva.

        Strukoviny- hrach siaty, hrach roľný, vika siata, vika huňatá, vika panónska, bôb obyčajný, lupina, horčica biela.

        Obilniny- raž, ovos, pšenica, jačmeň, kkurica, cirok cukrový a proso.

        Olejniny- slnečnica, sója, repkaolejnatá, repica.

        Okopaniny- kŕmna repa, cukrová repa, zemiaky, kŕmna mrkva, kŕmne zvyšky okopanín (repné skrojky cukrovej a kŕmnej repy, repné rezky, listy kŕmnej repy).

        Miešanky- ďatelinotrávne miešanky, strukovinoobilné miešanky, kukurica, cirok v kombinácii so strukovinami (hrach, bôb, vika, sója), kapustovité plodiny s ražou ako landsberská miešanka..

        Siláže- kukuričná siláž, siláže ďatelinovín, trávne siláže a siláže ďatelinotrávnych miešaniek, siláže z hustosiatych obilnín.

        Silážované drte- hrach+ jačmeň, hrach+ pšenica, ovos + pšenica, ovos+ hrach+ lucerna.

        Sená- lucernové, ďatelinové, lúčne, trávne a seno z miešaniek.

        Úsušky- cukrovarské rezky sušené, úsušky kukurice, úsušky ďatelinovýn- lucernová a ďatelinová múčka, trávna múčka.

        Slama oblnín a strukovín, vretená kukurice, šupky ( po spracovní zŕn obilnín jačmeň a ovos, semin strukovín, semien olejnín ako aj ovocia.

        Zrná obilnín, jačmeň, ovos, kukurica, pšenica, raž, triticale.

        Semená strukovín- sdója, bôb, hrach, vika, lupina.

        Semená olejnín- repka, slnečnica, podzemnica, ľan.

        Mlynské krmivá- pšeničná a ražná múka, otruby a klíčky.

        Krmivá tukového priemyslu- vedľajšie produkty po spracovní semien olejnín (repky, slnečnice, podzemnice ako extr. Šrot a podzemnicové okrutiny.

        Krmivá kvasného priemyslu- pivovarské mláto, sladový kvet, kŕmne kvasnice, kukuričné, jačmenné a zemiakové výpalky...liehovarenské mláto.

        Ostatné priemyselné krmivá- cukrovarské rezky, repná melasa, kukuričný glutén, odpad z pekární a močovina.

        Živočíšne krmivá- mledzivo, mlieko, cmar, srvátky, sušený mliečny albumin, sušený mlečny kazeín, mäsokostná múčka, rybacia múčka, hydinová múčka, perová múčka, živočíšny tuk.

V praktických podmienkach sa používajú rôzne druhy KZ-KKZ, doplnková KZ, MINERáLNA Kz, vitaminovo- minerálna KZ, vitamínovo- minerálna KZ, tukováKZ, diétna KZ, mliečna KZ, produkčná KZ, koncentrát, doplnky biofaktorov, medikované KZ, tvarované KZ.