stavebné živiny vo výžive zvierat (dusíkaté látky, minerálne látky)

 

Zo stavebných živín zviera prevažne buduje svoje telo a obnovuje jednotlivé tkanivá, tvorí z nich kosti svalstvo, ústroje, vytvára plod, produkuje mlieko, vajcia, vlnu.

Analyticky stanovený obsah dusíka v krmive násobený koeficientom 6,25 dáva celkové dusíkaté látky, sú stavebnou živinou spolu s mineráliami a vodou, sú hlavnou zložkou živej hmoty, buniek, tkanív, orgánov, sú žiadaným objektom syntézy vo výžive hospodárskych zvierat. tie sú zložené z bielkovín a nebielkovinových dusíkatých látok. Bielkoviny v živočíšnom organizme nemôžu nahradiť iné živiny, tvoria základ pri výstave buniek, tkanív a orgánov, sú hlavnou zložkou cytoplazmou, kľúčovú úlohu majú v látkovej premenene. Biologická hodnota bielkovín vyjadruje na koľko percent sa resorbovaná bielkovina využíva na tvorbu živočíšnej bielkoviny.

Hlavná úloha minerálnych látok spočíva v ich funkcií stavebnej. Ide najmo o vápnik, fosfor a horčík, ktoré sa v prevažnej miere vyskytujú pri vystavbe kostí a zubov a chránia organizmus zvierat pre vyskytom onemocnenia končatín. Minerálne látky sú nezameniteľnou zložkou.

Minerálne látky majú vo výžive zvierat mnohostranný význam, pričom každý prvok plní svoju špecifickú úlohu. Jedna z hlavných úloh minerálnych látok spočíva v ich funkcii kostrotvornej. Minerálne látky sú tiež dôležité ako regulátory fyzikálno-chemickcýh procesov v organizme. V rozpustenom stave plnia významnú funkciu pri regulácii osmotického tlaku v bunkách a pri tvorbe pufrových systémov biologických tekutín.

Minerálne látky majú špecifické účinky na dráždivosť svalových a nervových vlákien. Podľa kvalitatívnych znakov delíme ninerálne látky na 3 časti:

-          Makroelementy- denná potreba je nad 100 mg: Ca, P, Na, K, Cl, Mg, S

-          Mikroelementy- denná potreba je nad 100 mg: Fe, Cu, Zn, Mn, Se, Fl, Co, Cr

-          Stopové prvky – väčšinou potreba nie je stanovená: Si, Ni, As, Al, B

 

Stavebné živiny

Dusíkaté látky

Dusíkaté látky v tkanivách podliehajú nepretržitej degradácii, resyntéze a výmene. Dusíkaté látky rozdeľujeme na:

-          Biekoviny

-          Nebielkovinové dusíkaté látky

Bielkoviny

Potreba bielkovín je najvyššia u mladých rastúcich zvierat a postupne klesá do dospelosti, kedy je jeho potreba len ako „záchovná potreba“. Produkcia u dospelých (gravidita, laktácia) vyžaduje zvýšenie potreby N-látok, pretože sa vylučujú vo veľkom množstve práve v produktoch.

Pri charakteristike bielkovín musíme zohľadniť ich chemickú skladbu, fyzikálne vlastnosti, veľkost, var, rozpustnosť a biologickú funkciu. Od ostatných organických energetických živín (tuky, sacharidy) sa líšia tým, že okrem 50-550 uhlíka, 19-24% kyslíka, 6,5-7,0 vodíka obsahujú 15-19% dusíka, 0,3-2,4% síry, 0,4-0,7% fosforu a ďalšie prvky. Pomocou ich priemernej hodnoty 16% dusíka sa môže pomerne presne vyrátať množstvo dusíkatých látok tak, že zistená hodnota dusíka podľa Kjeldahla sa násobí faktorom 6,25(100:16=6,25)

Bielkoviny sú vysokomolekulárne látky, ktoré zabezpečujú organizmus zvierat potrebnými aminokyselinami na zachovanie telovej hmoty, rastu a špecifickej produkcie. Aminokyseliny obsahujú najmenej jednu amínovú (NH2) a jednu karboxylovú skupinu (COOH). Ich špecifičnosť je spôsobená rôznym prepojením aminokyselín.

Bielkoviny majú veľký význam v organizme zvierat, pretože:

-          Sú stavebnou živinou spolu s mineráliami a vodou a sú hlavnou zložkou živej hmoty, buniek, tkanív, orgánov a sú žiadaným objektom syntézy vo výžive hospodárskych zvierat.

-          Prostredníctvom bielkovín sa realizuje genetická informácia

-          Majú kľúčovú úlohu v látkovej premene, katylyzujú metabolické pochody

-          Organizmus zvierat ich môže použiť aj na tvorbu energie, premieňať na glukózu a tuky

-          Majú vysokú pufračnú schopnosť

-          Zúčastňujú sa na ochrane organizmu proti infekciám

-          Zúčastňujú sa na regulácii metabolizmu vody

-          Eliminujú niektoré toxické látky tým, že ich viažu na aminokyseliny,

-          Môžu mať pozitívny ale aj negatívny náboj v závislosti od prebytku resp. nedostatku vodíkových ionov.

Rozdelenie bielkovín

Bielkoviny

-          Vlastné bielkoviny

o         alumíny

o         gloulíny

o         fosfoproteíny

o         prolamíny

o        gluteíny

-          Podporné bielkoviny

o         keratíny

o         elastíny

o        kolagény

-          zložené

o         nukleoproteidy

o         chromoroteidy

o         glykoproteidy

o         lipoproteidy

vlastné bielkoviny

sú to jednoduché bielkoviny. Pozostávajú len z aminokyelín alebo obsahujú jeden pevne viazaný neaminokyselinový komponent. Medzi jednoduché bielkoviny zaraďujeme:

-          Albumíny – sú bielkoviny neutrálnej povyhy rozpustné vo vode, patria medzi hlavné súčasti živčíšnyh bielkovínových zlúčenín, ako aj krvný a vaječný albumín, inzulín a ďalšie významné bielkoviny

-          Globulíny – sú skupinou bielkovín nachádzajúcou sa v mliedzive, mlieku, krvi, svalstve a taktiež sú rozpustné vo vode. Potria medzi základné súčasti živočíšneho organizmu ale aj rastlín, hlavne strukovín

-          Gluteíny – nachádzaj úsa predovšetkým v zrne obilnín. Sú nerozpustné vo vode a spolu s porolamínmi tvoria lepok, ktorý je dôležitý pri pečení chleba

-          Prolamíny (gliadiny) – nachádzajú sa spolu s gluteínmi v semenách obilnín. Sú vo vode nerozpustné, zaraďujeme ich spolu s gluteínmi medzi špecifické rastlinné bielkoviny, tkorým ale chýba pre živočíšny organizmus nenahraditeľná aminokyelina lyzín.

-          Fosfoproteíny – obsahujú fosfátové skupiny. Medzi fosfoproteíny patrí predovšetkým najdôležitejšia bielkovina vm lieku kazenín, ktorý chráni bielkoviny pred zrážaím. Ešte ohatším zdrojom fosfoproteínov je fosfytín vo vajčnom žltku.

Bielkoviny podporného tkaniva (väzivové) rozdeľujme na:

-          Keratíny, ktoré tvoria podstatnú hmotu rohoviny, epidermy, vlasvo, nechtov. Pozoruhodný je vysoký obsah cystínu – stavebnej zložky obsahujúcej síru. Zahriatím sa rozkladajú pričom sa tvoria nepríjemne zapáchajúce síru obsahujúce plyny.

-          Elastíny. Elastíny tvoria hlavnú časť živočíšneho spojivovéhotkaniva, skladajú sa väčšinou z monoaminokyselín, obsahujú málo cystínu.

-          Kolagény alebo glejové látky. Skladá sa z nich lvane organická hmota kostí a chrupkového tkaniva. Pri varení s vodou prechádzajú v glej. Sú bohaté na glykokol, chýba im však tryptofán a tyrozín. Cystín je prítomný len vo veľmi malých množstvách, kolagény teda nie sú plnhodnotné.

Zložené bielkoviny

-          Nukleoproteidy. Tvoria hlavnú zložku bunkových jadier, okrem toho sa nachádzajú v menších množstvách v bunkovej plazme ako aj v sekrétoch a tráviacich štavách živočíšneho organizmu. Robonukleová a deoxyrionukleová kyselina zodpovedajú za to, aby každá syntéza bielkovín prebiehla v presne stanovených hraniciach. V súčasnom období vyskumu v oblasti vplyvu výživa na gény (nutrigenomika) ukaujú možnosti vyvolávať aj zmeny na molekulárnej  úrovni tak, že a urýchľuje tvorba prospešných génov, respektíve potláča tie, ktoré majú negatívny vplyv. Môže sa tak ovplyvniť syntéza bielkovín, polysacharidov a predovšetkým látková premena lipidov.

-          Chromoproteidy. Obsahujú proteíny vo voľnej väzbe komponent farbív. Najdôležitejšie chromoproteidy sú hemoglobín, myoglobín, cytochróm a chlorofyl.

-          Glykoproteidy. Nazývamé tiež mukoproteidy alebo mucíny. Sú to hlienovité látky, ktoré sa tvoria v žľazách slizníc alebo v kožných žľazách zvierat. význačujú sa hlienovitou povahou a slúžia na ochranu oproti chemickým a mechanickým účinkom, ako napr. vniknutie mikroorganizmov do tela.

-          Lipoproteidy. V týchto proteidoch obsahujú bielkoviny ako voľne viazané cudzie komponenty tuk, resp. tukom podobné látky. Lipoproteidy sa nachádzajú v krvnej plazme a vajčnom žĺtku a podieľajú sa ďalej ako elekticky neutrálne vrstvy na stavbe bunkových menbrán, buniek a mitochondrií.

 

Funkcia bielkovín

Tak ako aj ostatné energetické živiny, aj bielkoviny plnia v organizme funkciu štrukturálnu, metabolickú a energetickú

Štrikturálna funkcia – je spojená s podpornými bielkovinami, ktoré sú súčasťou keratínov, elastínov a kolagénov vo svaloch, v koži a vo vlasoch.

Metabolická funkcia – spočíva v pôsobení bielkovín ako katalyzátora chemických reakcii pri trávení (enzýmy), pri ochrane organizmu (antilátky) a v endokrinnom systéme (inzulín, hormóny)

Energetická funcia – neiktoré aminokyeliny (AMK) môžu zvýšiť energetickú hodnotu cez glykolýzu a môžu byť používané na tvorbu glukózy.

Bielkoviny sú vysokomolekulátne látky, ktoré su zloženené z AMK. Aminokyseliny sú organické kyseliny, ktoré vo svojej molekule obsahujú aminoskupiny NH2,. V prírode sa vyskytujú aminokyseliny, ktoré sú opticky aktívne a to je ľavotočívá forma. Aminokyseliny  získavané chemickou syntéou vú v inaktívnej DL-forme, ktoré sa vyznačujú iba polovičnou aktivitou v porovnaní s L-formami. Organizmus zvierat využíva na tvorbu vlastnej bielkoviny prakticky len L-formy aminokyselín. Pokusmi sa dokázalo, že za určitých podmienok zvieratá môžu premieňať D-formu na L-formu týmto mechamizmom:

D-aminokyseliny odicádia> ketokyelina transformácia> L-aminokyelina

D-aminokyseliny sa okysličujú na ketokyseliny vplyvom enzýmov D-oxidáz. Podmienkou transformácie ketokyselín na L-formu je prítomnosť vitamínu B6.

Základnými stavenými zložkami bielkovín sú aminokyseliny. Na stavbe rastlinných a živočíšnych bielkovín sa všeobecne podieľa 20 aminokyselín. Aminokyseliny podľa štruktúry rozdeľujeme na:

-          Neutrálne alifatické – glycín, alanín, serín, cysteín, treonín, melatonín, valín, leucín, izoleucín.

-          Zásadité alifatické – lyzín, arginín

-          Kyslé alifatické – kyselina asporágová, kyselina glutámová

-          Cyklické aminokyseliny – histidín, tryptofán fenylalanín, tyrozín, prolín, osyprolín.

Iné chemické triedenie tiež do 4 skupín je podľa počtu amino a karboxylových skupín. Podľa tohto delenia (ergner, 1971) poznáme:

-          Amino-karboxylové – sem patrí glycín, L-alanín, L-valín, L-leucín, L-izoleucín, L-serín, L-treonín, L-cysteín, L-cystín, L-metionín.

-          Amino-dikarboxylové – sem patria L-asparafová kyselina a Lglutámová kyselina.

-          Diamino-karboxylové – sem ptria L-lyzín a L-arginín.

-          Cyklické – sem patrai L-fenylalanín, L-tyrozín, L-triptofán, L-histidín, L-prolín, L-hydroxyprolín.

 

 

3.stavebné živiny

1.        čo rozumieme pod pojmom dusíkaté látky

dusíkaté látky v tkanivách podliehajú nepretržitej degradácií, resyntéze a výmene.

Dusíkaté látky rozdeľujeme na:

-          bielkoviny

-          nebielkovinové dusíkaté látky

2.        význam bielkovín vo výžive

potreba bielkovín je najvyššia u mladých rastúcich zvierat a postupne klesá do dospelosti, kedy je jeho potreba len ako „záchovná potreba“. Produkcia u dospelých (gravidita, laktácia) vyžaduje zvýšenie potreby N-látok, pretože sa vylučujú vo veľkom množstve práve v produktoch.

Význam bielkovín v organizme zvierat:

-          sú stavebnou živinou spolu s mineráliami a vodou a sú hlavnou zložkou živej hmoty buniek, tkanív, orgánov a sú žiadaným objektom syntézy vo výžive hospodárskych zvierat

-          prostredníctvom bielkovín sa realizuje genetická informácia

-          majú kľúčovú úlohu v látkovej premene, katalyzujú metabolické pochody

-          zúčastňujú sa na ochrane organizmu proti infekciám

-          zúčastňujú sa na regulácii metabolizmu vody

-          eliminujú niektoré toxické látky tým, že ich viažu na aminokyseliny,

-          môžu mať pozitívny ale aj negatívny náboj v závislosti od prebytku resp. nedostatku vodíkových iónov.

3.        ako rozdeľujeme bielkoviny

základné delenie bielkovín

-          vlastné bielkoviny

o         albumíny

o         globulíny

o         fosfoproteíny

o         prolamíny

o        glutelíny

-          podporné bielkoviny

o         keratíny

o         elastíny

o        kolagény

-          zložené

o         nukleoproteidy

o         chromoproteidy

o         glykoproteidy

o        lipoproteidy

4.        aké bielkoviny podporného tkaniva poznáte

Keratíny – ktoré tvoria podstatnú hmotu rohoviny, epidermy, vlasov, nechtov. Pozoruhodný je vysoký obsah cystínu – stavebnej zložky obsahujúcej síru. Zahriatím sa rozkladajú, pričom sa tvoria nepríjemné zapáchajúce síru obsahujúce plyny.

Elastíny – tvoria hlavnú časť živočíšneho spojivového tkaniva, skladajú sa väčšinou z monoaminokyselín, obsahujú málo cystínu.

Kolagéhové alebo glejovité látky – skladá sa z nich hlavne organická hmota kostí a chrupkového tkaniva. Pri varení s vodou prechádzajú v glej. Sú bohaté na glykokol, chýba im však tryptofán a tyrozín. Cystín je prítomný len vo veľmi malých množstvách, kolagény teda nie sú plnohodnotné.

5.        aké zložité bielkoviny poznáte

nukleoproteidy

chromoproteidy

glykoproteidy

lipoproteidy.

6.        ako rozdeľujeme aminokyseliny podľa ich štruktúry

neutrálne alifatické – glycín, alanín, serín, cysteín, treonín, metionín, valín, leucín, izoleucín,

zásadité alifatické – lyzín, arginín

kyslé alifatické – kyselina asparágová, kyselina glutámová

cyklické aminokyseliny – histidín, tryptofán, fenylalanín, tyrozín, prolín, hydroxiprolín.

7.        ako rozdeľujeme aminokyseliny z hľadiska výživársko-fyziologického

nenahraditeľné – esenciálne

podmienečne esenciálne,

nahraditeľné – neesenciálne.

8.        dusíkaté látky nebielkovinovej povahy

je to mnoho najrozličnejších látok, ktoré majú jednoduché zloženie, napr. močovina, ale aj veľmi zložité stavebné látky ako sú alkaloidy. Pre výživu zvierat najdôležitejšími zlúčeninami z tejto skupiny sú amidy kyseliny ako je asparagín a glutamín.

Patria k nim aj voľné aminokyseliny, peptidy, nukleové kyseliny, glykozidy, ktoré obsahujú dusík, amónne soli, amoniak, dusičnany, syntetické aminokyseliny a ďalšie látky nebielkovinového charakteru.

Amidy, nukleové kyseliny, amoniak, amíny, alkaloidy, aminocukry, dusičnany.

9.        aké fázy poznáte pri prebytku a nedostatku minerálnych látok

pri príjme výrazne nižšom sa objavujú známky deficitu a keď prijem presahuje bezpečnú potrebu začína sa objavovať toxicita.

Schematické znázornenie nedostatku

Optimálna fáza – adekvátna potrebe

Deficitná fáza – šetriaca, kompenzačná, obmedzujúca úžitkovosť

Fáza vyčerpanosti – úhyn

Chemické znázornenie prebytku

Optimálna fáza – adekvátna potrebe

Regeneračná váza – vylučovacia, reakčná

Toxická fáza – ukladacia, impregnačná, degradačná, úhyn

10.     aká je funkcia minerálnych látok

majú stavebnú funkciu

podieľajú sa na udržiavaní acidobázickej rovnováhy

regulujú osmotický tlak v bunkách

tvoria pufrové systémy biologických tekutín

osmotický tlak v bunkách

11.     čo vplýva na obsah minerálnych látok v rastlinách

 

12.     vysvetlite synergický a antagonistický vplyv minerálnych látok

antagonistické vzťahy medzi prvkami možno do istej miery predvídať, ale vychádzame z ich postavenia v periodickej sústave. Tieto vzájomné vzťahy sa zakladajú na fyzikálno-chemickej analógií prvkov, na ich schopnosti tvoriť komplexy a na väčšej alebo menšej príbuznosti.

Pozitívnych väzieb je oveľa menej než antagonistických väzieb. Súvisí to zrejme s tým, že antagonistické väzby sa v pokusoch prejavujú oveľa výraznejšie a vo výžive zapríčiňujú charakteristické symptómy deficiencie, zatiaľ čo synergické vzájomné vzťahy dosť často unikajú pozornosti. Pri neželateľných formách vzájomného pôsobenia minerálnych prvkov dochádza k takzvanej sekundárnej minerálnej deficiencíi.

K pozitívnemu spôsobeniu dochádza vtedy, keď si minerálne prvky pri tráviacich procesoch a metabolizme vzájomne pomáhajú (spolupôsobia). Keď účinky minerálnych prvkov sú navzájom brzdené, ale negatívne ovplyvňujú nejakú biochemickú funkciu, hovoríme o antagonistickom efekte. Na rozdiel od synergizmu antagonizmus môže byť buď obojstranný alebo jednostranný.

13.     ako môžeme systémovo roztriediť minerálne látky

v prevládajúcej lokalizácii v jednotlivých orgánoch na

-          prvky v kostrovom tkanive

-          prvky v retikuloendoteliálnom systéme

-          prvky, ktoré nemajú tkanivovú špecifitu

dôležitosti pre životnú činnosť

-          prvky nevyhnutné pre život (esenciálne)

-          prvky podmienečne dôležité pre život

-          prvky málo prebádané

kvantitatívnych znakov

-          makroelementy – denná potreba je nad 100mg

-          mikroelementy – denná potreba je do 100mg

stopové prvky (ultramikroelementy) – väčšinou potreba nie je stanovená a rádove sa pohybuje v μg

14.     vymenujte esenciálne makroprvky a mikroprvky

Na, K, Ca, Hg, P, S, Cl, I, Fe, Co

15.     k akým ochoreniam dochádza pri nedostatku vápnika

Dochádza u mladých zvierat ku krivici – rachitíde. Je to porucha rastu, zhoršenie chuti, pokrivenie chrbtice, rebier, rúrovitých kostí a tým aj chôdze.

U dospelých zvierat môžem pozorovať mäknutie kostí – osteomalácia. Ide o demineralizáciu kostí. Prejavuje sa strmou chôdzou, bolesťami kĺbov, deformáciou kostí.

K osteoporóze. Je to rednutie, pórovitosť kostí. Ide o nedostatočnú tvorbu novej kostnej hmoty s postupným zvyšovaním vnútorných priestorov kostí, kosti sú ľahšie a krehké v dôsledku čoho sa ľahko lámu.

K osteoartróze. Je to ochorenie, ktoré vyvoláva degeneratívne zmeny kĺbov, panve, chrbtice a znižuje sa pohybová schopnosť. Krívanie je rozličného stupňa podľa pokročilosti ochorenia.

K popôrodnej paréze (mliečna horúčka, popôrodná obrna). Ochorenie sa vyskytuje predovšetkým u dojníc po pôrode. Je charakterizované hypokalcinémiou, svalovou slabosťou, obrnou a uľahnutím. V začiatočnom štádiu ležia, ťažkopádne vstávajú a zostávajú ležať.

K fibróznej degenerácii kostí. Postihnutá býva tvárová časť a čeľuste, kde vznikajú anomálie v postavení zubov a zuby sa uvoľňujú. Príjem krmiva a potravín je sťažený.

16.     popíšte funkciu vápnika

vápnik sa zúčastňuje pri formovaní kostry, tvorbe mlieka, vajcovej škrupiny a pod. Významnú úlohu má pri spájaní membránových povrchov susedných buniek a skracovaní svylových vlákien. Je jedným z článkov homeostázy a vplýva na metabolizmus fosforu, horčíka, železa, mangánu, zinku a medi. Podieľa sa na zrážaní krvi.

17.     popíšte funkciu fosforu

 s nukeotidmy zabezpečuje transformáciu energie (ATP, AMP), aktiváciu molekúl, premenu ATP na mechanickú energiu.

S nukleovými kyselinami (DNA, RNA), ktoré sa nachádzajú v bunkových jadrách a uchovávajú genetickú informáciu a syntézu bielkovín

S cukrami pri glukolýze.

Má úlohu pri metabolizme bielkovín, tukov, sacharidov a minerálnych látok,

18.     v čom spočíva význam horčíka

je spolu s draslíkom základným katiónom vnútrobunkového prostredia

je nevyhnutný pri tvorbe kostných tkanív

je aktivátorom viacerých enzymatických systémov

aktivizuje fosforyláciu

zohráva významnú úlohu pri výmene nukleových kyselín a nukleotidov v bunkách

oslabuje dráždivosť nervových zakončení

oslabuje svalovú činnosť

je synergistom vápnika a antagonista fosforu.

19.     k akým ochoreniam dochádza pri nedostatku horčíka, draslíka a prečo

u hovädzieho dobytka sú prejavy tetanické kŕče = pastevná tetania. Príčinou onemocnenia je nízky obsah horčíku v krmovinách v skoršom vegetačnom štádiu a jeho nízka stráviteľnosť, spôsobená prebytkom draslíka a vysokým obsahom dusíkatých látok. Pri hypomagnezémii sa zvyšuje dráždivosť svalových a nervových vlákien následkom čoho u zvierat pozorujeme zlú chôdzu a kŕče.

20.     aká je funkcia draslíka a sodíka

Draslík vypudzuje z tela sodík, zvyšuje výdaj vody a naopak. Vytvára prostredie pre bakteriálnu mikroflóru v predžalúdkoch a najmä pre činnosti celulolytických baktérií. Má priamy vzťah k syntéze bielkovín a zúčastňuje sa energetického metabolizmu

21.     aká je funkcia chlóru a síry

podieľa sa na udržiavaní osmotického tlaku a acidobázickej rovnováhe, nevyhnutný pre bachorový metabolizmus  živín. Zúčastňuje sa na tvorbe kyseliny soľnej v žalúdku. Vplyvom kyseliny soľnej sa pepsinogén mení na aktívny proteolytický ferment pepsín, najdôležitejší faktor štiepenia bielkovín v žalúdku

síra je obsiahnutá vo všetkých tkanivách a predovšetkým v koži, vlne, srsti a perí. Je súčasťou aminokyselín, biologicky aktívnych látok, zlepšuje trávenie celulózy a podporuje biosyntézu niektorých vitamínov skupiny B.

22.     aká je funkcia železa, jeho vzťah k medi a k akému ochoreniu dochádza pri deficite železa

Je esenciálna nutričná látka pre všetky živé organizmy. Zlúčeniny železa majú v organizme okysľujúce funkcie. Má životne dôležitú úlohu ako zložka krvného farbiva – hemoglobínu v ktorom umožňuje prenos kyslíka k bunkám a tkanivám tela. Pri tvorbe hemu musí byť prítomná meď. Bez prítomnosti medi sa červené krvinky nemôžu vytvárať.

Pri deficiencíi železa dochádza k anémií, ktorá vzniká v dôsledku nedostatočnej syntézy hemoglobínu. Pri dospelých zvieratách sa anémia vyskytuje zriedka, vzhľadom na vysoký obsah železa v rastlinných krmivách. Anémia sa častejšie vyskytuje u mladých zvierat, najmä prasiatok v období cicania, pretože zásoby železa v ich tele majú malé. U ciciakov sa anémia prejavuje bledosťou kože, hnačkami a chudnutím. Koža je suchá a šupinatá, srsť zježená. Znižuje sa odolnosť ciciakov proti onemocneniam, ciciaky zakrpatievajú a často hynú. V krvi je znížený obsah červených krviniek a hemoglobínu.

23.     ako sa prejavuje nedostatok medi

na nedostatočný prívod medi reaguje celá rada orgánov Príslušné kuproenzýmy vykazujú zníženie aktivity. Nedostatok medi ovplyvňuje systém krvotvorby, imunitný systém centrálny nervový systém, syntézu lipidov, kardiovaskulárny systém, činnosť pľúc, kvalitu srsti, kože a vplyvy na pigmentáciu, spôsobuje deformáciu kostí a končatín, môže vzniknúť osteoporóza, zlomeniny a pod.

Nedostatok medi sa u zvierat prejavuje špecifickými symptómami ako sú: strata srsti a lízavka, chudnutie, spomalenie rastu, poruchy v rozmnožovaní a plodnosti, depigmentácia, vypadávanie srsti a kožné ochorenia, nenormálny vývin kostí, poruchy nervovej činnosti a anémia. Najcitlivejšie na vyšší prísun medi sú ovce.

24.     aká funkcia zinku v organizme zvierat a k akému ochoreniu dochádza u ošípaných pri jeho nedostatku.

Pôsobí na rast, vývin, na reprodukčné schopnosti, na tvorbu kostí a krvi. Zúčastňuje sa aj na metabolizme sacharidov, bielkovín a tukov, vyskytuje sa vo všetkých bunkách živého organizmu, kde vplýva na stabilitu bunkových štruktúr. Je aktivátorom rôznych enzýmov. Zinok má úzky vzťah k reprodukcii hospodárskych zvierat. Ovplyvňuje životaschopnosť spermií a u samíc sa zúčastňuje na regulačnom mechanizme vylučovania prolaktínu a na kontrakciách maternicového svalstva. Má významnú úlohu aj ako zložka hormónu inzulínu, ktorí zabraňuje zvýšeniu hladiny cukru v krvi. Udržiava koncentráciu a mobilizáciu vitamínu A z pečene.

Nedostatok zinku u ošípaných spôsobuje parakeratózu. Pri parakeratóze dochádza ku kožným zmenám, tiež k zmenám rohoviny paznechtov a srsti. Príčinou týchto zmien je nadmerná tvorba nedostatočne zrohovateného keratínu, pričom dochádza k odlupovaniu odumretej vrstvy pokožky.

25.     aký je vplyv mangánu na reprodukciu  a k akému ochoreniu dochádza u hydiny pri jeho nedostatku

deficit mangánu u zvierat sa prejavuje poruchami reprodukcie, narušuje sa mineralizácia kostí a tým aj vývoj kostry, vzniká porucha rovnováhy. Pri deficite je možné pozorovať aj zmeny v metabolizme sacharidov a lipidov. Samce v dôsledku nedostatku mangánu zostávajú neplodnými, majú degenerované semenníky a strácajú záujem o samice

U hydiny nedostatok mangánu sa prejavuje ochorením, ktoré nazývame peróza, alebo mangánová rachitída. Poruchy v tvorbe kostí sú podobné ako pri rachitíde. Ide o ochorenie, ktoré sa prejavu zväčšením a deformáciou kĺbov, kostí nôh, v blízkosti kĺbov skrátením kostí. Peróza sa najčastejšie vyskytuje u kurčiat pri skrmovaní kŕmnej zmesi, ktorá obsahuje vysoký obsah vápnika a fosforu. Čím sú kurčatá mladšie, tým je peróza výraznejšia. Pri staršej hydine, ktorá má už vývoj kostí skončený, sú príznaky menej výrazné. U nosníc sa  nedostatok mangánu prejavuje krehkou škrupinou vajca.

26.     aká je funkcia kobaltu a k akému ochoreniu dochádza pri jeho nedostatku

doteraz nie je známa žiadna funkcia kobaltu vo výžive, ktorú plní zložka vitamínu B₁₂. Kobalt je aktivátorom niektorých enzýmov.

Nedostatok kobaltu vedie k zníženej resorpcii vápnika a fosforu. Nedostatok kobaltu postihuje predovšetkým prežúvavce. Ochorenie z nedostatku kobaltu nazývame akobaltóza. Ochorenie nemá špecifické príznaky, pri mladých zvieratách sa  zastavuje rast, pri starších pozorujeme rýchlu únavu, pokles hmotnosti, anémiu, zmeny na srsti, ktorá je hrubšia, zježená a vyblednutá. Zvieratá trpia nechutenstvom alebo pachuťami. Súčasne s príznakmi zmenenej chuti sa prejavuje aj indigescia. Bola pozorovaná aj tuková degenerácia pečene a pokles hladiny vitamínu B₁₂ v krvi a pečeni.

27.     aká je funkcia jódu

jód je nenahraditeľnou zložkou hormónu štítnej žľazy – tyroxínu, ktorý reguluje stupeň oxidácie vo vnútri buniek a tým ovplyvňuje fyziologický vývoj, činnosť nervových, svalových tkanív a energetický metabolizmus.

28.     aká je funkcia selénu

účinok vitamínu E sa selénom zosilňuje. Selén vytvára ochrannú funkciu v pečeni, plní úlohu antioxidanta, chráni poškodeniu tvoriaceho sa voľnými radikálmi kyslíka, zvyšuje odolnosť imunitného systému. Neutralizuje škodlivé účinky ťažkých kovov a iných toxických látok v tele. Vykonáva aj funkciu katalyzátora v enzymatických systémoch.

29.     aká je funkcia molybdénu a aký je jeho vzťah k medi

molybdén je  súčasťou a aktivátorom enzýmov antinoxidázy a aldehydoxidázy. Po tomto zistení sa aj molybdén považuje za esenciálny prvok. Má dôležitú úlohu pri metabolizme medi. Tieto dva prvky vystupujú ako antagonisti. Keď klesne obsah molybdénu v kŕmnej dávke, v pečeni sa veľmi rýchlo kumuluje veľké množstvo medi, čo môže vyvolať chronickú toxikózu.

30.     aký je význam bioplexov.

Bioplexy (cheláty) dlhšie udržujú hladinu mikroprvkov v tráviacom trakte a tým sa zvyšuje využiteľnosť stopových prvkov a znižuje možnosť rýchleho toxického účinku. Zvyšujú katalytickú aktivitu kovových iónov a dlhšie udržujú optimálnu hladinu mikroelementov v živočíšnych orgánoch v porovnaní s anorganickými zlúčeninami.