Šľachtiteľský program ošípaných (šľachtenie)

10.06.2012 13:22

 

Šľachtiteľský program ošípaných

Šľachtenie ošípaných a hydiny na produkciu je takmer úplne zamerané na tvorbu krížencov. Udržať stálu produkciu krížencov si vyžaduje udržiavať každé čistokrvné plemeno, ktoré sa vyskytuje pri finálnych hybridoch.  Tomto systéme je vytvorená šľachtiteľská pyramída alebo plemenné jadro, ktoré sa rozdeľuje do troch úrovní:

1.       šľachtiteľské jadro (šľachtiteľský chov),

2.       Rozmnožovanie rodičovských zvierat (rozmnožovacie chovy),

3.       Úžitkové (produkčné) chovy

 

 

Ošípané majú v porovnaní s inými druhmi zvierat vhodnú východiskovú pozíciu. Všetky plemená sú zamerané na výrobu mäsa, sú multipárne s ročnou reprodukčnou schopnosťou 18 – 20 prasiat uliahnutých od prasnice a majú krátky generačný interval. Týmito medzidruhovými rozdielmi sa ošípané podobajú hydine. Šľachtiteľský program predpokladá vertikálny systém reprodukcie stád, pri ktorom sa účelne využíva plemenná hodnota zvierat produkovaných vo vyšších šľachtiteľských stupňoch chovu. Populácia sa delí na šľachtiteľskú časť a na produkčnú časť (úžitkové chovy, výkrmne).

Funkcie chovov vyplývajú z ich poslania pri prenose genetických informácií z vrcholového postavenia šľachtiteľského chovu až na úroveň tvorby výkrmových zvierat pre výkrmne.

 

Funkcie chovov jednotlivých stupňov

Šľachtiteľské chovy zabezpečujú šľachtenie všetkých čistokrvných plemien (línií) používaných v programe. V nich sa vytvárajú materské plemená na reprodukčné a výkrmové vlastnosti, otcovské plemená na ukazovatele jatočnej hodnoty. Produkujú prasnice, ktoré sa používajú na reprodukciu šľachtiteľských a rozmnožovacích chovov a plemenných kancov pre všetky stupne chovov.

V rozmnožovacích chovoch sa vykonáva dvojplemenné kríženie AxB a produkujú sa hybridné prasničky F1 generácie pre úžitkové chovy. V týchto chovoch sa robí selekcia so zameraním na vysokú intenzitu reprodukcie, konštitučnú pevnosť s prihliadnutím na výkrmové vlastnosti a jatočnú hodnotu. Robí sa v nich test všeobecnej kombinačnej nadväznosti na produkciu matiek jatočných hybridov. Podľa výsledkov testu sa selektujú hybridné prasničky pre ďalší chov.

Úžitkové chovy produkujú konečné, trojplemenné (ABxC) výkrmové hybridy určené pre výkrmne. V rámci kontroly úžitkovosti sa pri prasniciach sleduje plodnosť, odstav prasiat, hmotnosť vrhu pri odstave, zdravotný stav matiek a potomstva. Pri kancoch sa robí test špeciálnej kombinačnej nadväznosti. Vykonáva sa iba negatívna selekcia.

Z hľadiska metód plemenitby je v chove ošípaných podstatne pozmenené zastúpenie čistokrvnej plemenitby a kríženia. Multiparita ošípaných umožňuje využívať heterózny efekt vo veľkej časti populácie. Preto vo všetkých programoch ošípaných je hybridizácia hlavnou súčasťou programu a celý program sa často nazýva hybridizačný.

V hybridizačnom programe sa využívajú poznatky o podmienenosti vlastností ošípaných prostredím a genotypom. S ohľadom na tieto poznatky sa zaraďujú v procese tvorby konečného produktu (výkrmových ošípaných) jednotlivé plemená o určitého poradia. Ide o pozície plemien v hybridizačnom programe. Určené sú podľa stupňa dedivosti vlastností. Ukazovatele jatočnej hodnoty sú vysoko dedivé a preto plemená (línie) šľachtené v tomto smere sa využívajú vo finálnej etape kríženia.

V hybridizačnom programe sa zaraďujú plemená do nasledujúcich pozícií:

-          Pozícia A (materské plemená) – majú vysokú reprodukčnú schopnosť s priemerne vyvinutými výkrmovými a jatočnými vlastnosťami. Selekcia je zameraná na udržanie vysokej reprodukcie,

-          Pozícia B (otcovské plemená) – majú pevnú konštitúciu s primeranou reprodukciou. Pri selekcii sa kladie dôraz na pevnú konštitúciu a pozornosť sa venuje výkrmovosti a jatočnej hodnote,

-          Pozícia C (otcovské plemená) – šľachtia sa jednostranne na znaky jatočnej hodnoty.