Šľachtiteľský program HZ

Klasický šľachtiteľský program dobytka má niekoľko funkcií:

-          Selekcia matiek býkov zo vstupnej populácie a elitné párenie s vysoko pozitívne selektovanými býkmi,

-          Testovanie potomstva mladých býkov

Úspech klasických šľachtiteľských programov dobytka s využití inseminácie väčšinou závisí od toho či je možné dosiahnuť vysokú intenzitu selekcie. Príklad šľachtiteľského programu je 

Systémy využívania plemenných býkov

-          Systém čakateľov

Býky zo zámerného pripárovania najskôr podliehajú skúške vlastnej úžitkovosti na intenzitu rastu alebo konverziu živín počas odchovu na testovacej stanici. Mladé predselektované býky sa využívajú niekoľko mesiacov v testovacom párení. V inseminácii sa pripárujú na náhodnú vzorku 500 až 1 000 kráv, aby vytvorili potomstvo, ktorému sa preverí mlieková úžitkovosť. Počas tohto obdobia sa konzervuje obmedzené množstvo spermy, aby sa mohli všetky býky s vysokou plemennou hodnotou použiť na zámerné pripárovanie. Po období testovania sa býky „čakatelia“ využívajú v prirodzenej plemenitbe alebo sa ustajnia na staniciach býkov – čakateľov. Čakateľské obdobie trvá asi 4 roky. Ak sú k dispozícii výsledky skúšok potomstva (dcér) na mliekovú úžitkovosť, rozhodne sa o konečnom využití úplne testovaných starých býkov. Okrem ich výberu za otcov býkov sa využívajú v inseminácii plemenníc v celej populácii ako otcovia kráv. Systém je zameraný predovšetkým na využívanie starých býkov s vysokou plemennou hodnotou.

-          Systém dlhodobého skladovania inseminačných dávok

Systém sa osvedčil v škandinávskych krajinách, ale aj na Slovensku. Rozdiel oproti predchádzajúcemu systému je predovšetkým v tom, že mladé býky po testovacom pripárení zostávajú naďalej na stanici, aby bolo možné vytvoriť zásobu inseminačných dávok. Množstvo inseminačných dávok, ktoré treba dlhodobo uskladniť sa orientuje podľa ich potreby v celej potenciálne využívanej populácii. Po vytvorení dostatočne veľkej zásoby inseminačných dávok sa býk vo veku 2 – 2,5 roka porazí.

Použitie inseminačných dávok závisí od výsledkov skúšok potomstva testovaného na vlastnosti cieľov šľachtenia. Uskladnené inseminačné dávky s neuspokojivými výsledkami býkov v kontrole dedičnosti sa znehodnotia. V tomto systéme sú podstatné nákladové komponenty na testovanie býkov a skladovanie spermy, ktorá je po skúškach potomstva znehodnotená. Dlhodobé skladovanie inseminačných dávok sa vykonáva s cieľom ich širokého použitia. Náklady na chov býkov čakateľov sa nahradia nákladmi na získavanie a skladovanie spermy.

-          Systém obmedzeného skladovania inseminačných dávok

Systém je zameraný na čo najskoršie využitie mladých býkov zo zámerného porovnania v inseminácii, čo súvisí so skrátením generačného intervalu. Počas testovacieho pripárovania alebo po ňom sa od každého mladého býka uskladní obmedzené množstvo spermy, s cieľom zabezpečiť dostatočné množstvo inseminačných dávok pre testovacie pripálenie. Mladé býky sa budú využívať v inseminácii ako otcovia kráv, pričom ich využitie sa bude realizovať v čo najširšej šľachtiteľskej a chovateľskej základni. Mladé býky sa odporazia vo veku 1,5 – 2 roky.

Testovanie plemenných býkov

Testovanie býkov sa tradične vykonáva podľa potomstva. To predpokladá, že mladé býky sa v obmedzenom rozsahu pária s kravami, aby sa získalo 50 – 300 dcér. Keď sú k dispozícii výsledky produkcie dcér, vyhodnotia sa plemenné býky a najlepšie sa využijú pri inseminácii plemenníc, ostatné býky sa vyradia z chovu. Výhodou systému je, že väčšina plemenníc sa pári s otestovanými plemenníkmi so známou plemennou hodnotou. Nevýhodou metódy je, že generačný interval je oveľa dlhší ako je biologický nevyhnutné.

Z literatúry sú známe možnosti testovania plemenníkov podľa ďalších skupín príbuzných hodnoteného býka.

Klasické programy sa môžu uskutočňovať formou plemenných stád. Plemenné stáda vznikli ako reakcia šľachtiteľov na zmenené podmienky. Sú vhodné v krajinách, kde nie je vybudovaná infraštruktúra. – zásobovanie genetickým materiálom. Ich silnou stránkou je:

-          Zlepšenie kontroly kritických prvkov genetického pokroku,

-          Možnosť zapojenia všetkých ekonomicky dôležitých znakov do testovania

-          Možnosť experimentovania

-          Zvýšenie intenzity selekcie matiek

-          Plemennice v stáde musia byť geneticky vysoko nadpriemerné,

-          Obnova plemenného stáda v znakoch cieľa musí byť zameraná na zvýraznenie výberového rozdielu.