Šľachtiteľské programy s využití  biotechnických metód reprodukcie a plemenných stád

Reprodukcia druhov zvierat je rozdielna, pri niektorých je nízka reprodukcia plemenníc, na druhej strane reprodukcia samcov, obzvlášť zavedením inseminácie , je takmer bez obmedzenia. Zavedením OET sa začala intenzifikovať reprodukcia samíc a zvyšovanie genetické zlepšenie.

Nicholas a Smith (1983) brali do úvahy dve schémy v plemennom stáde – s mladými zvieratami (juvenilný program) a dospelými (adultnými) zvieratami.

V programe s mladými zvieratami boli jalovičky vybrané pre OET podľa ich rodokmeňov vo veku jedného roku. V programe s dospelými zvieratami sú kravy selektované pre MoET vo veku 3 rokov. Kravy sú selektované podľa vlastnej úžitkovosti na 1. Laktácii.

Juvenilná schéma má výhody v skrátení generačného intervalu, ale spoľahlivosť genetického hodnotenia selektovaných zvierat je menšia. Intenzita genetického zlepšenia a inbriding sa zvyšujú s početnosťou potomstva na plemennicu – donorku a počtom donoriek na plemenníka. Intenzita zlepšenia populácie pri juvenilnom programe je väčšia, ale rovnako je ročný prírastok inbridingu.

Biotechnické metódy reprodukcie perspektívne využiteľné v šľachtiteľských chovoch

Biotechnické metódy reprodukcie majú praktické uplatnenie v šľachtiteľských programoch. Hlavný význam určovania pohlavia embryí je treba vidieť v znížení počtu odchovávaných zvierat niektorého pohlavia jedincov. Prenos embryí má význam v šľachtiteľských programoch MOET. Pre program, ktorý využíva MOET matiek otcov, počet prenosov by sa mohol nížiť na polovicu. Sexovanie embryí by mohlo byť ekonomicky životaschopné,  keď náklady na určenie pohlavia embryí budú menšie ako náklady na ET. Delením embrya je možné produkovať geneticky identických jedincov, podobných identických dvojičkám. Klonovaním sa rozumie produkcia geneticky podobných jedincov.

Využitie biotechnických metód v šľachtiteľských programoch si vyžaduje ich detailnejšie štúdium z hľadiska genetických prínosov. Nie je možné zabudnúť ani na morálne a legislatívne aspekty týchto metód

Pripárovacie plány

Šľachtiteľské programy plemien sú zamerané na vyprodukovanie geneticky hodnotných jedincov, ktoré budú pôsobiť v reprodukcii plemena. Výber plemenníkov je rozhodujúce opatrenie pre zlepšovanie genetickej úrovne stád. Do pripárovacích plánov sa vyberajú plemenné býky a určuje sa intenzita ich využitia.

V chove hovädzieho dobytka chovateľ vyberá do reprodukcie stáda plemenníkov dvoch kategórií:

1.       Preverené plemenníky vo veku 5 – 6 rokov

2.       Mladé plemenníky vo veku 16 – 18 mesiacov, ktoré boli zaradené do testovania.

Výber plemenných býkov sa uskutočňuje podľa plemennej hodnoty komplexu vlastností, spoľahlivosti jej odhadu (mali by byť čo najvyššie) a cene inseminačnej dávky (čo najnižšej). Plemenná hodnota preto, lebo vyjadruje genetickú kvalitu jedinca pre vlastnosti selekčných kritérií a spoľahlivosť jej odhadu preto, lebo sa zvyšuje s počtom preverených potomkov a s počtom stád, v ktorých boli býky prevedené. Pri malom počte potomkov má na vypočítanú hodnotu býka významný vplyv plemenná hodnota jeho rodičov.

Lush (1994) rozdelil pripárovacie plány na náhodné a zámerné. Náhodné párenie je párenie jedincov, pri ktorom neplatia žiadne pravidlá. Je to najjednoduchší systém. Medzi zámerné systémy párenia zaradil párenie príbuzných, nepríbuzných jedincov, pozitívne fenotypovo asortatívne (podobné s podobným – najlepšie jedince s najlepšími a naopak) a negatívne fenotypové asortatívne párenie (párenie odlišných jedincov – podpriemerné s nadpriemerným). Posledné dva spôsoby párenia jedincov pomenoval Falconer (1989) ako heterogénne a homogénne. Skutočné systémy párenia sa vytvárajú pri rôznych okolnostiach, a preto je pravdepodobné, že sú často zmiešané. Pripárovacie plány možno rozdeliť na všeobecné a špeciálne. Všeobecnými pripárovacími pláni sa rozumie zabezpečenie pripárovania plemenníc v stáde, ktoré sú selektované ako matky dcér. Pripárovanie plemenníc sa organizuje v skupinách, individuálne preverenými alebo mladými nepreverenými býkmi. Pomer mladých a preverených býkov je rozdielny. Ovplyvňuje ho aj veľkosť populácie plemena. Úlohou špeciálnych pripárovacích plánov je zabezpečiť pripárovanie matiek býkov a realizovať testovacie pripárovanie mladých býkov v populácii. Pripárovanie matiek býkov je organizované individuálnym posúdením a výberom najlepších býkov s cieľom získania geneticky extrémne hodnotného potomstva (samčieho pohlavia). Testovacím pripárovaním sa rozumie organizačné zabezpečenie pripárovania plemenníc mladými „nepreverenými“ býkmi. Jeho cieľom je vytvorenie dostatočne početnej skupiny potomstva (dcér) mladých býkov, podľa ktorého by sa mladé býky individuálne zhodnotili z hľadiska ich predpokladov pre pôsobenie v reprodukcii plemena. Medzi špeciálne pripárovacie plány patrí aj korekčné pripárovanie.