selekcia zvierat, jej charakteristika a rozdelenie.

Selekcia zvierat

Cieľom selekcie zvierat je vybrať jedincov z výberovej základne plemena za rodičov nasledujúcej generácie potomkov. Očakáva sa, že nová generácia potomkov bude mať vyššiu genetickú hodnotu vo vlastnostiach chovného cieľa ako rodičovská, čo sa prejaví ich vyššou a ekonomicky efektívnejšou produkciou. Výber zvierat divých, ale aj hospodárskych a domácich. V každej populácii sa nachádzajú zvieratá, ktoré sa podieľajú na jej reprodukcii, ale aj zvieratá, ktoré z rôznych dôvodov nemajú potomstvo.

V populáciách divých zvierat, vyskytujú sa vo voľnej prírode, sa zvieratá reprodukujú v podstate bez zásahu človeka a takýto výber je prírodný. Ak je výber jedincov v populácii riadený človekom, potom ide o výber umelý. Počiatky umelého výberu súvisia s domestikáciou zvierat. Pre proces zošľachťovania populácií je typické uskutočňovanie umelého výberu. Uskutočňovanie umelej selekcie predpokladá, že pre ďalší chov sa vyberajú jedince, ktoré spĺňajú podmienky výberu. Podmienkou výberu spravidla je, aby zviera dosiahlo požadovanú úroveň prejavu vlastnosti alebo skupiny vlastností, ktoré sú selekčným kritériom. Jedince, ktoré svojou úrovňou znakov a vlastností prekračujú hodnoty výberových hraníc selekčných kritérií sú pozitívne selektované a stanú sa rodičmi nasledujúcej generácie potomkov. Z chovu sa vyraďujú jedince, ktoré tieto podmienky nespĺňajú (negatívna selekcia) a taktiež tie ktoré sú choré a staré (brakovanie zvierat). Často uplatňovali metódami sú individuálna a skupinová selekcia zvierat. Z organizačného hľadiska je to veľmi jednoduchá metóda, ktorá má najrýchlejšiu odozvu na selekciu. Skupinová selekcia sa robí vtedy, keď sú vyberané celé rodiny zvierat ako samostatné jednotky podľa priemernej hodnoty vlastností. Skupinová selekcia sa robí pri nízkodedivých vlastnostiach. Rodinu môžu tvoriť napríklad úplní súrodenci, polosúrodenci (Falconer, 1989). Výber sa uskutočňuje podľa fenotypových alebo genetických hodnôt vlastností. Genetická selekcia je efektívnejšia.

Typy selekcie

Typy selekcie predikujú ako sa budú vyvíjať stredné hodnoty a variabilita vlastností zvierat potomstva pri porovnaní s rodičovskou generáciou. Známe sú tri typy selekcie – stabilizačná, disruptívna a direkcionálna (obrázok 32). Pri stabilizačnej selekcii sa vyberajú jedince s priemerným prejavom vlastnosti s cieľom jej „upevnenia“ v generácii potomstva. Priemerná hodnota vlastností potomkov zostáva na rovnakej úrovni ako bola zistená v rodičovskej generácii. Variabilita vlastností sa znižuje v generácii potomkov oproti rodičovskej populácii. Pri disruptívnej (dvojsmernej) selekcii sa na ďalší chov vyberajú jedince s extrémnymi hodnotami vlastností a pripárovanie sa uskutočňuje samostatne v rámci každej skupiny. Populácia potomkov sa rozdelí na dve rozdielne časti. Cieľom disruptívnej selekcie je zvýšiť priemernú hodnotu vlastností a zväčšiť jej variabilitu v generácii potomkov oproti rodičovskej populácii. Direkcionálna výber vedie k zlepšeniu priemernej hodnoty vlastností a k zníženiu jej variability v generácii potomkov oproti rodičovskej populácii. Znamená to, že priemerná hodnota vlastností sa zlepšuje požadovaným smerom. Cieľom direkcionálneho výberu môže byť zvýšenie (produkcia mlieka, množstvo nastrihanej vlny) alebo aj zníženie priemernej hodnoty vlastností potomkov (selekcia ošípaných na hrúbku chrbtovej slaniny).