Postupy selekcie

Zvieratá sa vyberajú podľa viacerých vlastností. Chovateľ má možnosť pri výbere zvierat podľa viacerých vlastností využiť tri postupy selekcie. Tandemová selekcia sa uskutočňuje tak, že jedince sa vyberajú najskôr podľa prvej vlastnosti a po dosiahnutí cieľa sa začnú vyberať podľa druhej, neskôr tretej a ďalších vlastností. Tento postup si vyžaduje dlhé časové obdobie pre splnenie cieľov šľachtenia zvierat a je najmenej efektívny. Pri tomto postupe selekcie je dôležité poznať korelácie medzi vlastnosťami, podľa ktorých sa vyberajú zvieratá. Ak sú vlastnosti negatívne korelované, je vytvorený predpoklad na uskutočňovanie kontraselekcie. Pri výbere zvierat podľa nezávislých výberových hraníc sa stanovia pre všetky vlastnosti, podľa ktorých sa vyberajú zvieratá, výberové hranice (z) a na ďalší chov sa vyberajú iba tie jedince, ktoré dosiahnu úroveň výberových hraníc vo všetkých vlastnostiach. Z obrázku 33 je vidieť, že najprísnejší výber sa robil podľa štvrtej vlastnosti. Takýto postup je efektívnejší ako tandemová selekcia. Nevýhodou výberu podľa nezávislých výberových hraníc je, že sa z chovu musia vyradiť aj zvieratá, ktoré majú nedostatočný prejav len v jednej vlastnosti, pričom vo statných vlastnostiach môžu mať vynikajúcu úroveň.

Najefektívnejšia je simulovaná selekcia. Výber jedincov sa uskutočňuje podľa selekčných indexov.

Výber vlastností do agregátového genotypu je začiatkom tvorby šľachtiteľských programov. Agregátový genotyp reprezentuje súhrnnú genetickú hodnotu zvieraťa. Je súčtom plemenných hodnôt jednotlivých vlastností chovného cieľa. Každý genotyp je vážený relatívnou ekonomickou hodnotou vlastností. Výber na zlepšenie genetickej hodnoty sa prakticky vykonáva selekciou podľa indexu. Index selekcie sa môže zostaviť z jednej alebo viacerých vlastností, môže obsahovať genetické, ale aj ekonomické hodnoty vlastností a pri výpočte indexu selekcie môže byť využitý jeden, alebo viacej zdrojov o úžitkovosti zvierat príbuzných hodnotenému jedincovi.

Vzhľadom na veľký počet znakov, ktoré sa hodnotia a analyzujú, je nevyhnutné definovať chovný cieľ a navrhnúť selekčný index, ktorý zohľadní individuálnu váhu každého znaku jedinca a jeho príspevok k plneniu chovného cieľa. Selekčný index zahŕňa vlastnosti definované v chovnom cieli, vyjadrené ich plemennou hodnotou (PH),  ktorých význam je daný ich relatívnou ekonomickou váhou. Ekonomická váha vyjadruje pomernú hodnotu produkcie jedinca v danom znaku alebo vlastnosti. Ekonomická váha predstavuje hodnotu zvýšenej produkcie o jednu jednotku. Ekonomické váhy vlastností produkcie mlieka na Slovensku sú odhadnuté nasledovne (Huba a i., 2001)

-          Produkcia mlieka v kg – 0,08 Sk

-          Produkcia tuku v kg – 42,24 Sk

-          Produkcia bielkovín v kg – 128,92 Sk

Ak ekonomická váha produkcie bielkovín v mlieku je 128,92 Sk, znamená to, že zvýšením produkcie bielkovín o 1 kg sa zvýši zisk o danú hodnotu. Ekonomicky význam vlastností je možné tiež vyjadriť relatívnou ekonomickou váhou, definovaním pomeru vlastností v indexe. V chove mliekového dobytka je definovaný selekčný index pomerom produkcie mlieka, tuku a bielkovín 1 : 2 : 5.

Všeobecná rovnica selekčného indexu je:

A₁    - plemenná hodnota znaku

w₁    - ekonomická váha znaku

Na plnenie chovného cieľa je potrebné poznať plemenné hodnoty mnohých znakov, pričom niektoré znaky sú priamo ekonomicky významné, iné majú význam ako dôležité znaky, ktoré sú vysoko korelované k produkčným znakom, ale sami o sebe nie sú ekonomicky významné (zovňajšok). Na relatívny ekonomický význam znakov v indexe vplýva chovateľ, spracovateľ a spotrebiteľ. Pre ziskovosť podnikov a celého odvetvia sú dôležité viaceré vlastnosti a nie iba jedna.

Preto výhodou selekčných indexov je, že sú:

o         objektívne,

o         ľahko použiteľné a zrozumiteľné (interpretovateľné),

o         podriadené ekonomike,

o         zohľadňujú vzťahy medzi ekonomicky významnými vlastnosťami a sekundárnymi znakmi

o         upraviteľné v konkrétnych podmienkach.

Nevýhodou je, ak

-          Nie sú dostupné plemenné hodnoty pre primárne a sekundárne znaky,

-          Nie sú dostupné informácie o ekonomických nákladoch na produkciu, indexy sú potom orientované len pre príjmy,

-          Sú rozdiely medzi indexmi na farme a v celom odvetví,

-          Rozdiely v riadení podnikov (fariem) vedú k zníženiu alebo zvýšeniu fenotypovej variability.

Indexy selekcie sa vypočítajú pre všetky jedince populácie. Jedince sa vyberajú na základe vytvoreného poradia podľa indexu selekcie od najväčšej kladnej po najväčšiu zápornú hodnotu