plodnosť zvierat jej charakteristika a hodnotenie. Činitele ovplyvňujúce plodnosť zvierat.

Rozmnožovanie je základným prejavom živej hmoty. Má významnú úlohu pri zachovaní druhov a prenose genetických informácií z rodičov na potomstvo. Graviditaa a pôrod sú najefektívnejšie spôsoby iniciovania rastu a sekrécie mliečnej žľazy. Aplikácia princípov šľachtenia zvierat prostredníctvom usmerneného pripárovania vytvára predpoklad, že každá nová generácia potomkov bude geneticky hodnotnejšia ako rodičovská.

Pohlavná sústava hospodárskych zvierat patrí medzi tie, tkoré sa vyvíjajú aj po narodení jedincov. V období pohlanej dospelosti je na takej úrovni, že zvieratá tvoria plnohodnotné pohlavné bunky. Potencionálna reprodukčná schopnosť jedincov je rozdiela podľa pohlavia. Samčie pohlavné bunky sa vytvárajú permanetne a počas tvorby zárodočných pohlavných buniek a počas priebehu meiózy sa vytvára preukazne väčšia potencionálna reprodukčná schopnosť, ako je tomu u plemenníc. Dozrievanie pohlavných buniek plemenníc má cyklický charakter, opakuje sa v druhovo špecifických dlhých časových intervaloch. Pri niektorých druhoch sa ruja pravidelne opakuje počas celého obodobia reprodukčnej aktivity – polyestrické druhy, pričom ruja je (kobyla, ovca) alebo nie je ovplyvnená sezónou (krava, kobyla, prasnica, koza, ovca), vyskytuje sa permanentne, t.j. provokovaná ruja (králik). Pri diestrických druhoch sa ruja vyskytuje dvakrát ročne a pri divožijúcich iba raz (monoestrické druhy).

Medzi druhmi a plemenami existujú rozdiely v počte narodených jedincov. Pre unipárne druhy je typické, že rodia jedno mláďa (s malou frekenciou sa rodia dvojičky) a pre multipárne viacej mláďat. Počet narodených mláďat za určité časové obdobie je výsledkom plodnosti zvierat. Aj pri unipárnych druhoch dochádza k pôrodom dvojčiat, vzácnejšie trojčiat až petorčiat. Príčinou pôrodu dojčiat je ovulácia dvoch vajíčok v priebehu jednej ruje, z ktorých každé je oplodnené samostatne. Takýmto spôsobom vznikajú dvojvaječné dvojčatá, tkroé sa medzi sebou odlišujú v genotype a môžu byť rôzneho pohlavia. Jednovaječné dvojčatá – monzygotné (identické) vznikajú polyembryoniou, t.j. dochádza k rozdeleniu už oplodneného vajíčka a samostatne sa potom vyvíjajú dva zárodky. Identické dvojčatá sú rovakého pohlavia, pretože vznikli splynutím jedného vajíčka s jednou spermiou a až potom došlo k rozdeleniu na dva samostatné zárodky. Identické dvojčatá je možné vytvoriť aj bisekciou – rozdelením embrya. Jednovaječné dojčatá sú rovnakého genotypu a sú vhodným modelovým materiálom pre genetické experimenty. Z celkového počtu dvojčiat hovädzieho dobytka 90 – 95% je dvojvaječných. Výskyt dvojčiat hovädzieho dobytka sa pohybuje okolo 2 – 5 % s určitými rozdielmi medzi plemenami. Koeficienty opakovateľnosti pôrodov dvojčiat sú nízke (r_op = 0,05 – 0,1). Výskyt viacpočetných pôrodov zlepšuje výsledky reprodukcie zvierat. Pri koňoch sa predpokladá jeden pôrod kobyly a narodenie jedného žriebäťa ročne, pri hovädzom dobytku jedného teľaťa, pri ošípaných sa očakávajú 2,2 – 2,5 oprasenia prasníc a narodenie 10 prasiatok vo vrhu. Oce sa ročne 2-krát obahnia a majú 1-4 jahňatá. Liahnutie hydiny je organizované v špecializovaných podnikoch. Plodnosť zvierat je biologicky a ekonomicky významnou vlastnosťou. Pri plemenniciach sa ňou rozumie ich schopnosť rodiť životaschopné potomstvor v počte typickom pre druhy a plemená, pri plemenníkoch je vyjadrená množstvom, kvalitou ejakulátu a oplodňovacou schopnosťou spermií.

Ukazovatele plodnosti sú podmienené génmi malého účinku, sú súčasťou genetického hodnotenia zvierat a cieľov ich chovu. Pretože ide o  vlastnosti nízko dedivé, ich genetický pokrok je možné dosiahnuť cieľavedomou selekciou a plemenitbou zvierat je aj na potrebu riadenia produkčného prostredia.

Potencioválna plodnosť zvierat je daná gametogenézou a jej výsledkom, t.j. počtom  vytvorených samičích a samčích pohlavných buniek. Skutočná plodnosť závisí od počtu narodených jedincov alebo počtu jedincov, ktoré sa dožili určitého veku (napríklad chovateľskej dospelosti). Potencionálna plodnosť je vždy vyššia ako skutočná.

S rozvojom metód molekulovej genetiky boli detekovanie niektoré gény, ktoré majú funkčný vzťah k reprodukčným vlastnostiam a zhoršujú reprodukciu zvierat.

Ako už bolo predznačené, na výslednej plodnosti zvierat sa významnou mierov majú funkčný vzťah k reprodukčný vlastnostiam a zhoršujú reprodukciu zvierat.

Poruchy plodnosti a reprodukčné poruchy tvoria významnú skupinu funkčných vlastností zvierat. Pôrody plemenníc dlhodobo ovplyvňujú organizmus matky aj potomka. Každá laktácia plemennice začína pôrodom a obtiažne pôrody znižujú produkciu, oneskorujú reprodukciu a v niektorých prípadoch sú príčinou brakovania zvierat. Priebeh pôrodov patrí medzi významné funkčné vlastnosti. Meria sa subjektívne, zaradením priebehu pôrodu plemenníc do vopred určených kategórií. Je to vlastnosť nízko dedivá pri jaloviciach (h² = 0,043) je krava (h² = 0,017). Podľa záverov práce sa dá predpokladať, že niektoré znaky exteriéru môžu mať vzťah k vybraným faktorom ovplyvňujúcim priebeh pôrodov (Cue et al., 1990). Z literatúry vidieť, že obtiažne pôrody sa častejšie vyskytujú pri jaloviciach v zinej sezóne (nízke teploty, vysoká relatívna vlhkosť v ustajňovacíh priestoroch), ťažšie sa rodia býčky a priebeh pôrodov je významne ovplyvňovaný chovateľskými podmienkami. Uvádza sa aj vplyv nedostatočnej úrovne odchovu matiek s tým súvisiaci ich vývin a hmotnosťnarodeného teľata, vplyv otcov teliat, plemena, pričom rozdiely v priebehu pôrodov sú aj medzi druhmi. S priebehom pôrodu súvisí počet mŕtvo narodených teliat, ktorý je spravidla vyšší pri jaloviciach (ý,5%) ako rpi kravách (4%). Bola zistená nízka dedivosť dĺžky servis periódy, inseminačného indexu a prežiteľnosti kráv (h² 0,04, 0,03 a 0,002) ako aj ich opakovateľnosť (r_op = 0,12, 0,08 a 0,009). Nízku dedivosť postnatálnej mortality teliat (h² = 0,001 – 0,008) zistili Hansen et al. (2003). Postnatálna mortalita pre farmára neznamená priamu ekonomickú stratu, ale aj potrebu riešenia zdravotného stavu a pohodlia zvierat v chove. Zažívacie ochorenia  sú významnou príčinou mortality do jedného mesiaca veku, v neskoršom období sú to dýchanie ochorenia.

Problémy s reprodukciou plemenníc mliekových plemien vedú k predĺženiu medziobdobia, zhoršujú inseminačný index a zvyšujú náklady na liečenie, čo edie k negatívnej selekcii väčšieho podielu plemenníc a zvýšeniu nákladov na ich odchov. Vek pri prvej inseminácii, inseminačný interval, počet inseminácií, plodnosť plemenníc vo veku 56 po prvej inseminácii, počet dní od 1. Inseminácie do oplodnenia, priebeh telenia, počet mŕtvo narodených jedincov, dĺžka medziobdobia a veľkosť teliat holštajnského plemena analyzovali Jamrozik et al. (2005)

Genetické korelácie medzi produkčnými a reprodukčnými ukazovateľmi sú vysoké a negatívne (Dematawewa a Beger, 1998). Možno predpokladať genetické zhoršenie plodnosti kráv mliekových plemien ako výsledok dlhodobej selekcie na produkciu mlieka. Poukazuje to na potrebu riadenia reprodukcie plemenníc, hlavne vysoko úžitkových. Zaradenie ukazovateľov plodnosti do selekčných indexov ba mohlo napomôcť riešiť tento problém.

Cieľom biotechnických metód je intenzifikovať reprodukciu geneticky hodnoných zvierat. Medzi základné biotechnické metódy reprodukcie zvierat patrí inseminácia, indukcia, synchronizácia ruje, superovulácia, ďalej zíkavanie a prenos embryi, ich delenie, dlhodobé uchovávanie.

Inseminácia je významne opatrenie, tkoré sa už viac ako 55 rokov úspešne využíva v reprodukcii hovädzieho dobytka. Postupne sa začala využívať aj pri ďalších druhoch zvierat. Je to metóda, pomocou ktorej sa vpraví semeno plemenníkov do pohlavných orgánov plemenníc. V inseminácii sa využíva podstatne menší počet plemenníkov ako pri prirodzenej plemenitbe. To dané tým, že technológie inseminácie umožňujú riedenie ejakulátu, a tým sa počet inseminačných dávok od jedného plemenníka znásobuje. Počet plemenníc pripadajúcich na jedného plemenníka za rok je pri prirodzenej plemenitbe rozdielny podľa druhov (Pšenica a i, 1999),. Na jedného žrebca sa počíta s 50 – 80 kobylami, na býka s 80 – 120 kravai, kanca s 30 – 40 prasnicami a barana s 50 – 60 ovcai. Semenom jedného žrebec  sa ročne môže inseminovať 200 – 250 kobýl, býka 1 000 – 2 000 kráv, kanca 100 – 250 prasníc a barana 500 – 800 oiec. Reprodukčné využitie plemenníkov sa zvyšuje pri druhoch, pri ktorých je možnosť zmrazovania a dlhodobého uskladnenia inseminačných dávok. V takomto prípade je možné osemeniť až 30 000 ale aj viac kráv. Počet použitých inseminačných dávok je imitovaný ďalšími činiteľmi. Niektoré sú uvedené v kapitole 3.

Prednosťou inseminácie je využívanie geneticky najhodnotnejších plemenníkov a v prípade potreby aj zväčšnie populácie. Inseminácia umožňuje efektívne a racionálne uskutočňovať konstrolu dedičnosti plemenníko podľa potomstva. Znamená to, že podľa určitého postupu sa mladé býky testujú a najlepšie sú zaradené do reprodukcie. Insemináciou sa zvyšuje instenzita selekcie a selekčný tlak, ktoré zohrali významnú úlohu pri genetickom pokroku plemien aj v minulom období vykonávanej šľachtiteľskej práce. Plemenníky váznamnejšie ovplyvňujú prostredníctvom svojho potomstva genotypové zloženie budúcich generácií potomkov ako plemenice.

Inseminácia však prináša aj riziká. Tie súvisia hlavne stým, že jej využíaním sa výberová základňa matiek býko, resp. plemenníkov zmenšuje, čo vytvára riziká nežiadúceho párenia príbuzných jedincov. Využívanie plemenníkov v inseinácii je potrebné plánovať.

V reprodukčnom procese zvierat významnú úlohu plnili technológie inseminácie, ktoré sa vyvíjali a prepracovávali na potrebnú úroveň. Najlepšie je prepracovaná iseminácia kráv, dobré výsledky sú s insemináciou prasníc, oviec a kôr, kobýl, ako aj hydiny. Pri inseminácii sa využíva sperma čerstvá, rozmrazená, riedená ako aj neriedená. Zavedením inseminácie sa podstatne zväčšil reprodukčný potenciál plemenníkov. Podľa príkladu s insemináciou sa začali študovať možnosti intenzifikácie reprodukcie plemenníc.

Prenos embryí sa hlavne pri dobytku stal progresívnou biotechniskou metódou riadenej reprodukcie. Transplantácia je metóda prenosu vaječných buniek a embryí jednej saice (darkyne, donorky) do pohlavných orgánov druhej samice (príjemkyne, recipientky). Ide o porovnateľnú reprodukčnú techniku, ako je insemináci. Základný význam transplantácie vajíčok spočíva v tom, že umožňuje získať od samice s vynikajúcou plemennou hodnotou podstatne väčší počet potomkov tý spôsobom, že získané vaječné bunky geneticky hodnotných darkýň sa prenesú do inej plemennice (príjemkyne) s nízkou plemennou a úžitkovou hodnotou. Recipientka plní úlohu „biologického prostredia“ pre vývoj nového jedinca. Takýmto spôsobom je možné v podstatne väčšj miere rozšíriť genotyp vynikajúcich plemenníc v populácii, prostredníctvom väčšieho počtu ich potomkov. Jeho cieľom je dosiahnuť mnohonásobné roznoženie geneticky kvalitných, ohrozených zvierat produkciou samičieho, ale hlavne samčieho potomstva a to aj v kombinácii so superovuláciou darkýň – matiek plemenných býkov. Limitujúcim faktorom prenosu embryí je superovulácia darkýň, ktorú je možné vyvolať gonádotropnými hormónmi a kvalita embryí (príloha 4a a 4b). delenie (bisekcia) embryí sa s úspechom používa na produkciu identických dovjčiat (obrázok 29). Na prenos sú vhodné vynikajúce embryá, ktoré sú okrúhle, symetrické a bunkami jednej veľkosti, sfarbenia a štrutkúry. Embrá, ktoré sa odchyľujú od takého popisu sú menej vhodné, resp. nevhodné k prenosu. Hormonálnou stimuláciou kráv – darkýň sa získava v priemere 5 – 6 vhodných embryí z ktorých pri 50% úspešnosti po nechirurgickom prenose sa narodia 2 – 3 teľatá. Prenos embryí sa môže ďalej zefektívniť torbou bánk konzervovaných embryí, štádia blastocysty, tvorbou chimerických a mutagénnych jedincov (Pivko a i. 1988).

...

Význam biotechnických metód reprodukcie:

1.        Geneticko-šľachtiteľský: biotechnickými metódami sa dosiahne väčšia početnosť potomstva geneticky hodnotných jedincov, čo pozitívne ovplyvňuje genetickú úrveň populácie. Zvyšuje sa intenzita selekcie, ktorá je priamoúmerná geetickému pokroku. Väčšia početnosť potomstva geneticky hodnotných jedincov zvyšuje spoľahlivosť odhadu ich plemenných hodnôt a v konečnom dôsledku aj spoľahlivosť ich selekcie. Biotechnické metódy reprodukcie zvierat sa úspešne využívajú v programoch rozvoja plemien aj málopočetných populácii

2.        Zdravotno-veterinárny: v populáciách zvierat sa vyskytujú rôzne ochorenia, tkoré negatíne ovplyvňujú ich zdravotný stav, znižujú produkčnú a reprodukčnú výkonnosť a zvyšujú náklady na liečenie, ako aj produkciu. Biotechnickýi metódai reprodukcie sa zmenšuje riziko prenášania nákaz. Testovaním plemenných zvierat sa vytvárajú predpoklady pre negatívnu selekciu na letálne, semiletálne gény, ktré podieňujú prejav nežiadúcich vlastností a azťažujú populáciu (Pšenica a i., 2006). Ide napríklad o bovinnú leukocytovú deficienciu adhezie (BLAD – spôsobuje úhyn v embryonálnom štádiu do 40.  Dňa gravidity matky), komplexnú stavcovú malformáciu (CVM – spôsobujúcu potraty, mŕtvo a predčasne narodené teľatá s deformovanou chrbticou a skrátenými, prípadne skrútenými končatinami).

3.        Ekonomický: využívanie biotechnických metód umožňuje robiť rozhodnutia aj z ekonomického hľadiska. Súvisí s tým napríklad systém využívania plemenných býko. Pri systéme čakateľov je potrebné chovať plemenných býkov do času ich genetického zhodnotenia (odhadu ich plemenných hodnôt) a potom nasledujúceho rozhodnutia o ďašom využití. Zaradením býka do inseminácie sa vytvorili predpoklady pre jeho efektívne ekonomické zhodnotenie a naopak. Pri býkoch vyradených z inseminácie je evidentný negatívny ekonomický efekt. Treba však kalkulovať náklady na chovný deň a posúdiť ich úroveň s dlhodobým uskladnením inseminačných dávok a podľa toho prijať rozhodnutie. Pri biotechnických metódach reprodukcie plemenníc je rozhodujúca cena výkonu príslušnej metódy.

Plodnosť súvisí s reprodukčnou schopnosťou zvierat obidvoch pohlaví. . základným ukazovateľom plodnosti hospodárskych zvierat je počet narodených a odchovaných mláďať za určitú časovú jednotku.

Sú vlastnosti, ktoré charakterizujú plodnosť plemenníkov ako napríklad množstvo ejakulátu a jeho kvalita (koncentrácia spermií, ich životaschopnosť, aktivita, morfológia a pod.), ale najdôležitejšie je zistenie ich oplodňovacej schopnosti, ktoré sa vykonáva biologickým testom. V tomto prípade je oplodnenie výsledkom dobrej plodnosti jedincov obidvoch pohlaví. Hodnotí sa percentom plodnosti po vykonaných 1. Alebo aj ďalších insemináciách plemeníc, potrebou inseminácií na oplodnenie plemenice (inseminačný index), liahnivosťou hydiny alebo dĺžkou období (servis perody, inseminačného intervalu, medziobodia, indexom plodnosti a podobne), ktoré charakterizujú intenzitu reprodukcie. Tieto ukazovatele hodnotia aj plodnosť plemenníc. Hodnotenie plodnosti samcov sa obyčajne uskutočňuje podľa tohto, koľko inseminovaných plemenníc zostane gravidným. Plodnosť plemenníkov sa hodnotí:

-          Percentom teľných plemenníc po prvej inseminácii z celkového počtu prvých inseminácií urobených spermou tohto plemenníka. Podľa percenta oplodených plemenníc po prvej inseminácii sa hodnotí plodnosť napríklad býkov ako výborná nad 60%, veľmi dobrá 55-60%, priemerná 50 – 55% a podpriemerná menej ako 50%,

-          Testom neprebehnutých plemenníc, tkorý vyjadruje percento neprebiehajcich sa plemenníc po prvej inseminácii,

-          Inseminačným indexom, ktorý vyjadruje počet inseminácii potrebných na oplodnenie.

Výsledky ukazovateľov plodnosti sa menia. Plodnosť kancov sa hodnotí priemerným počtom aspoň 20 prasníc vo vrhoch, a táto hodnota sa porovnáva s priemerom stáda, prípadne aj väčšej populácie. Samostatnou skupinou sú ukazovatele reprodukcie plemenníkov, ktoré sa hodnotia podľa kality ejakulátu na inseminačných staniciach.

Plodnosť plemenníc sa obyčajne vyjadruje počtom potomkov narodených za produkčné obdobie danej matky alebo pomocou niektorých reprodukčných ukazovateľov, ako sú dĺžka inseminačného intervalu, servis periódy, dĺžka mediobdoia a inseminačný index. Inseinačný interval je obdobie od otelenia po vykonanie inseminácie bez ohľadu na jej výsledok. Pretože inseinácia sa môže opakovať, inseminačným intervalom je aj obdobie medzi dvomi za sebou nasledujúcimi insemináciami. Servis perióda (medziteľnosť) je obdobie od otelenia do ďalšieho oplodnenia plemennice. Z hľadiska zachovania dobrej plodnosti krá i optimálnej mliekovej úžitkovosti, by mala byť dĺžka servis eriódy 90 – 115 dní. Medziobdobie vyjadruje čas medzi dvomi, za sebou nasledujúcimi oteleniami plemennice. Dĺžku medziobdobia ovplyvňuje dĺžka servis peri´dy a dĺžka gravidity. Stálou zložkou medziobdobia je gravidita. Podľa dĺžky medziobdobia sa hodnotí napríklad plodnosť kráv ako veľmi dobrá do 400 dní, uspokojivá do 430 a nevyhovujúca nad 430 a nevyhovujúca nad 430 dní. Je to aj ekonomický ukazovateľ, pretože jeho predĺženie spôsobuje ekonomickú stratu na kravu. Inseminačný index vyjadruje, koľko inseminácií je potrenbé vykonať na jedno oplodnenie plemennice. Je to aj ekonomicky dôležitý ukazovateľ pre jedincov obidvoch pohlaví. Plodnosť plemenníc v stáde kráv sa vyjadruje buď počom žionarodených teliat na 100 kráv do roka alebo počtom narodených teliat od 100 kráv (bez teliat od prvôstok).

Pri ovciach, ako už bolo uvedené, sa plodnosť hodnotí počtom jahniat prípadajúcich na 100 bahní do roka.

Pri multipárnych druhoch (ošípané, králiky) je najčastejším kritériom plodnosti počet mláďat vo vrhu pri narodení, prípadne pri odstave a dĺžka medziobdobia. Za vyhovujúce medziobdobie prasníc sa považuje medziobdobie do 180 dní. V stáde prasníc sa hodnotí plodnosť priemerným počtom dochovaných prasiat na jednu prasnicu za rok a počtom vrhov na prasnicu do roka.

Van Raden et al. (2004) odporučili hodnotiť index gravidity kráv, ktorý vyjadruje ako rýchlosť po otelení zostanú kravy gravidné. Je definovaný ako percento negravidných kráv, ktoré počas každého 21 dňového obdobia zostanú gravidné (každá rja reprezentuje príležitosť, že krava zostane gravidná).

Avidity = 21 / (dĺžka servis periódy – dĺžka obdobia dobrovoľného čakania + 11)

Za obdobie dobrovoľnej dĺžky čakania na 1. Inseináciu je považovaná počiatočná fáza laktácie, počas ktorej sa nevykonáva inseminácia. Jej dĺžka je rozdielna podľa stád, sezón, úrovne produkcie a rokov telenia. Konštanta 11 je stredom dĺžky obdobia, počas ktorého sa objavuje ruka (21 dní) kráv. Ak priemerná dĺžka obodbia dobrovoľného čakania je 60 dní a priemerná dĺžka servis periódy v stáde je 154 dní, potom index gravidity bude 20%

Je snahou hľadať novšie ukazovatele a genetické metódy, tkoré by smerovali k zlepšeniu plodnosti zvierat.

Ukazovatele plodnosti z hľadiska charakteru dedičnosti patria medzi kvantitatívne vlastnosti. Reprodukčné vlastnosti sú nízkodedivé a práve aj z tohto dôvodu sa stávajú súčasťou genetického hodnotenia zvierat. Ú to vlastnosti, ktorých prejav podmienený spolupôsobením genetických zdrojo premenlivosti a faktorov prostredia, pri ktorých zohrávajú významnú úlohu negenetické činitele a organizácia reprodukčného procesu. Nízke hodnoty koeficientov dedivosti reprodukčých vlastností znamenajú, že je v rámci genetickej premenlivosti veľmi málo zastúpená zložka podmienená aditívnym pôsobením géno. Z toho vyplýva, že pri ukazovateľoch reprodukcie sa pri krížení môže očakávať heterózny efekt, ktorý sa prejavuje vyššou životaschopnosťou a nižším úhynom krížencov.

S rozvojom poznania a uplatňovania metód molekulárnej genetiky sa mení aj prístup k hodnoteniu ukazovateľov plodnosti. Zistilo sa, že niektoré znaky majú kvalitatívny charakter dedičnosti. Známe je napríklad, že gén GecB (booroola), nachádzajúci sa na 6. Chromozóme, pozitívne ovplyvňuje plodnosť oviec, FecX genotyp s jednou z mutovaných alel (GecXI alebo FecXH) a jedna pôvodná alela podmieňuje vyšší počet ovulovaných oocytov, rodia sacvojčatá alebo trojčatá, gén ESR na 1. Cormozóme, ktorý podmieňuje zväčšenie vrhu ošípanýh alebo PIT1 – gén transkripčného faktora nachádzajúci sa na 13. Chromozóme, ktorý pôsobí na rast a reprodukciu prasiat (Dvorák a Vrtková 2001). Bolo tiež dokázané, že aj niektoré poruchy reprodukčného systému zvierat sú podienené génmi veľkého účinku.

Známe sú vzžahy medzi ukazovateľmi plodnosti a produkcie mlieka kráv, tkoré sú vyjadrené negatínou genetickou koreláciou (Dematawewa a Berger, 1998). Podobne Freeman (1986) predpovedal, že kontinuálny úspech selekcie na ukazovatele produkcie mlieka sa môže prejaviť depresiou reprodukcie, ak selekcia na reprodukciu bola nevyhnutná. Boli vypracované techniky intenzifikácie reprodukcie zvierat. Potrebu hodnotenia reprodukcie vidieť aj z prehľadu INterbull, (2003), v ktorom sa uvádzajú krajiny hodnotenia reprodukcie kráv, metódy hodnotenia, genetické parametre a ďalšie informácie týkajúce sa hodnotenia reprodukcie. Vytvárajú sa rôzne indexy selekcie.

Pri hodnotení výsledkov reprodukcie sa berú do úvahy vplyvy stáda, roku a sezóny telenia plemenníc, ich vek, úroveň produkcie mlieka ako aj vplvy plemenníkov, plemená, druhu. Zdroje premenlivosti sa hodnotia z hľadiska významnosti ich vplyvu reprodukciu a podľa výsledkov sa zohľadňujú pri genetickom hodnotení.

Medzidruhové rozdiely v ukazovateľoch plodosti zvierat sú známe. Kravy majú medziobdobie a servis periódy dlhšie ako ovce a prasnice, tieto rodia väčší počet mldat ako kravy. Z toho sa dá predpokladať, že reprodukcia kráv je menej intenzívna ako oviec a prasníc. Rozdiely v intenzite plodnosti sú výsledkom šľachtiteľskej práce, ale aj domestikácie zvierat.

Z faktovor vonkajšieho prostredia, ktoré ovplyvňujú reprodukciu a plodnosť, má významné miesto výživa. Dlhší čas trvajúca podvýživa sa prejavuje pri samiciach poruchami pohlavného cyklu a znížením plodnosti. Podvýživa plemenníkov má negatívny vplyv na zloženie semennej plazmy, objem ejakulátu a koncentráciu spermií. Na druhej strane nadmerný prísun živín vedie k ukladaniu tuku, čo môže nepriazniý vplyv na zloženie semennej plazmy, objem ejakulácie a koncentráciu spermií. Na druhej strane nadmerný prísun živín vedie k ukladaniu tuku, čo môže nepriaznivo ovplyvniť reprodukčné funkcie tý, že dochádza k tukovej defenerácii vaječníkov. Z kvalitatívneho hľadiska výživy sa negatívne prejavuje nedostatok bielkovín, resp. niektorých aminokyselín, najmä lyzínu, metionínu, treonínu, arginínu a tryptofánu. Rovnako nepriaznivo ovplyvňuje reprodukciu aj nedostatok niektorých minerálnych látok (vápnik a fosfor, ale aj ich vzájomný pomer, zo stopových prvkov najmä angán, meď, zinok a jód) a vitamínov (A, B, E).

...

Vplyv klimatických faktorov na plodnosť sa vhodným ustajnením prodstatne znížil. Domestikáciou bola značne potlačená sezónnosť reprodukčných funkcií. Zachovala sa pri niekorých druhoch, napríklad oviec, koní a kožušinových zvierat (napr. noriek). Aj keď sa vplyv klimatických podmienok na plodnosť znížil, určitú úlohu zohrávajú spôsoby ošetrovania, najmä ustajnenia v chovoch s vysokou koncentráciou zvierat. Často dochádza k stresom, tkoré sa v prvom rade prejavujú poruchami reprodukcie. Pri vysokých koncentráciách zvierat je napr. veľmi ťažko vyhľadávať kravy v ruji. Z práce Van Raden et al. (2004) vyplynulo, že plodnosť má sezónny charakter. Zistilo sa, že plodnosť vyjadrená dĺžkou servis periódy bola lepšia na jeseň než v jarných mesiacoch (obrázok 30). Je možné predpokladať, že ide o dôsledok tepelného stresu a vyššej úrovne produkcie kráv. Z obrázku 30 vidieť aj medziplemenné rozdiely v plodnosti kráv.

Vysoké teploty negatívne ovplyvňujú plodnosť jedincov, čo súvisí so sezónnosťou reprodukcie (oviec).

Významný je vplyv stád a regiónov na reprodukciu plemenníc. Ukazovatele reprodukcie sa s vekom jedincov zhoršujú. S vekom kráv sa predlžuje napríklad dĺžka servis periódy (obrázok 31)