ošetrovanie a výživa gravidnych plemeníc

Chov kráv je základnou kategóriu chovu HD. Chovajú sa v dvoch zameraniach: chov kráv bez trhovej produkcie mlieka (slúžia len na odchov teliat) a pre produkciu mlieka a potomstva na výkrm a reprodukciu stáda.

Technika chovu kráv závisí od systému ustajnenia, kŕmenia, dojenia, úrovni chovateľskej vyspelosti, výrobného zamerania, výšky koncentrácie.

Hlavným poslaním chovu kráv je zabezpečovať vysokú výrobu mlieka a odchovať zdravé potomstvo. Preto veľkú starostlivosť treba venovať vysokoteľným kravám na otelenie a na budúcu laktáciu.

Obdobie štádia na sucho považujeme za druhé najväčšie zaťaženie organizmu dojnice, kedy je najintenzívnejší rast plodu. Musíme kŕmit plnohodnotnou krmnou dávkou z odpovedajúcou max. dojivosti kravy počas laktácie. Na hladký priebeh pôrodu kravy priaznivo vplýva pravidelný pohyb vysokoteľných kráv vo výbehu.

Kravu po etelení 2-3 dní krmime kvalitným senom a 1-2 kg jadrových krmív. Po 8-10 dňoch otelenia prejdeme na normálnu dávku. 3 týždne pred otelením robíme rozdojovanie.

Systémy ustajnenia kráv: v maštaliach s priväzovaním, s voľným ustajnením a kominovaným ustajnením

Dojenie: dojnica musí dojičovi plne dvôverovoať, aby bol proces dojenia plnohodnotný.

Výživa a dietetika dojníc

Programovaná výživa dojníc podľa hmotnosti, dojnosti a fáz produkčného a reprodukčného cyklu, ktorou sa dojniciam zabezpečí požadovaný príjem živín z kvalitných krmív vo vyilancovanej kŕmnej dávke vedie k:

-          Využitiu vysokého genetického potenciálu v produkcii a kvalite mlieka,

-          Zabezpečeniu dobrého zdravotného stavu a dlhovekosti dojníc

-          Udržaniu optimálnej reprodukčnej schopnosti v chove dojníc.

Výživa je základný predpoklad úspešnosti v chove dojníc, pričom výška produkcie a cena krmnej dávky najviac ovplyvňujú efektívnosť výroby mlieka.

Dosiahnutie vysokej produkcie mlieka vyžaduje:

-          Dostatok krmív požadovanej štruktúry a kvality na úhradu energetických bielkovinových, vitamínových a minerálnych potrie dojníc.

-          Optimálny výber krmív a správne zloženie krmnej dávky pre dojnice podľa fáz laktácie, úrovne produkcie a reprodukčného cyklu.

Redukcia príjmu krmiva dojnicami

Regulácia primu krmiva dojnicami je dôležitým faktorom limitujúcim úroveň rijatých živín, a tým aj úroveň produkcie. Na príjem krmiva dojnicami má vplyv:

-          Objemnosť tráviaceho systému, resp. obmedzenie bachorového a črevného priestoru (abdominálny tuk, gravidita).

-          Zloženie a fyzikálna forma krmiva vo vzťahu k intenzite jeho pasáže tráviacou sústavou a k rozkladu krmiva v tráviacej sústave. Významným regulátorom je tu úroveň vlákniny, ktorej má byť v krmnej dávke 18-38%

-          Technika krmenia – zvýšená frekvencia krmenia vo vzťahu k spôsobu podávania krmiva, k zloženiu a k štruktúre krmnej dávky zvyšujú príjem sušiny. To má význam pri dojniciach s vysokou produkciou pri zaraďovaní vyšších dávok jadrových krmív do krmenej dávky.

-          Mikrobiálna fermentácia bachora prostredníctvom koncentrácie UMK, ktoré vznikajú vo zvýšenej miere intenzívnou fermentáciou neštrukturálnych sacharidov pri skrmovaní vysokých  dávok jadrových krmív; spôsobujú pokles pH bachora a znížený príjem krmiva. Rovnako sa prejavuje aj zvýšená úroveň VMK a ketónových látok v krvi.

-          Zvýšená úroveň proteínu pri nedostatku energie pri hovädzom dobytku a vzostup NH3 v bachorovej tekutine nad 40mg na 100ml tiež redukuje príjem krmiva.

-          Osmolarita acorovej tekutiny, ktorá stúpa pri poklese prijmu vody, znižuje príjem krmiva, ale aj rýchlosť rozmnožovania sa bachorovej biomasy, u tých aj úroveň využitia živín z kŕmnej dávky.

Úhrada živín pre dojnice

Limitujúcimi nutričnými faktormi pre produkciu mlieka sú energetická zložka krmnej dávky a obsah dusíkatých látok

Energetická zložka krmnej dávky (jednak jej úroveň, ednak formy zastúpenia) má rozhodujúci vplyv na bachorovú fermentáciu, čo sa výrazne odráža na úrovni produkcie a kondičnom a zdravotnom stave dojníc.

Výživa dojníc v prvej fáze laktácie

Prvá fáza laktácie je najkritickejším obdobím, etože pri vysokej produkcii mlieka najmä v období včasnej laktácie potreba energie stúpa rýchlejšie než jej príjem v krmive. Najkritickejším obdobím z hľadiska zásobenia vysokoprodukčných kráv živinami je obdobie od otelenia do 8-12 týždňou, keď dojnice dosahujú vrchol laktácie. Dojnice toto obdobie prekonajú bez metabolických porúch za predpokladu dôsledného vybilancovania všetkých živín v KD. Aj pri odporúčanom spôsobe krmenia môžu dojnice v tejto fáze trpieť nedostatokom energie i proteínu, pretože maximálny príjem sušiny sa dosiahne až v 16. Týždni. Keď je potreba energie a proteínu pri dojniciach vyššia než ich príjem krmivom, organizmus čerpá telové zásoby tuku a proteínu, čo sa prejaví negatívnou energetickou a sčasti aj dusíkovou bilanciou a znížením hmotnosti (15-40kg). Pri poklese hmotnosti počas včasnej laktácie sa uvoľňuje viac energie (platí vzťah pokles ž.h o 1kg = ŠJ = 20l mlieka) než proteínu. Preto zastúpenie proteínov v KD má byť vyššie (NL 15-16-18%) pre efektívnu utilizáciu energie a úhradu potrieb proteínu  pri maximálnej produkcii mlieka.

Táto fáza laktácie je rozhodujúca pre ovplyvnenie celkovej produkcie mlieka, ktorá závisí od:

-          Vrcholu laktáčnej krivky

-          Perzistencie laktačnej krivky

Obidva ukazovatele sú ovplyvňované príjmom živín, ako aj úrovňou využtých telových rezerv. Celkovú produkciu mlieka ovplyvňuje viac úroveň dennej produkcie mlieka pri vrchole laktačnej krivky než perzistencia laktačnej krivky. Každé zvýšenie dennej produkcie v období vrcholu laktácie o 1kg zvyšuje celkovú produkciu za laktácie o 200-250 kg.

Dosiahnutie vysokej produkcie mlieka v období vrcholu laktácie spočíva v použitom systéme krmenia:

-          Pre dojnice s priemernou úžitkovosťou (do 4 500kg) sa odporúča uplatniť systém štandardného krmenia.

-          Pre dojnice s produkciou nad 4 500kg je vhodné v prvej fáze laktácie uplatniť krmenie stimulujúce produkciu a v ďalších fázach štandrdné krmenie.

Štandardné krmenie predstavuje reguláciu množstva prijatých živín v KD podľa aktuálnych – skutočných potrieb na záchov, graviditu, resp. laktáciu. Uplatňuje sa pri dojniciach s priemernou produkciou mlieka počas celého produkčného a reprodukčného cyklu. Zvýšenie produkcie mlieka sa urýchli vsystémom rozdávania, pri ktorom sa k zostavenej krmnej dávke podľa skutočnej produkcie pridáva jadrové krmivo v dávke 1kg na dojnicu, čo predstavuje úhradu živín na produkciu 2 kg mlieka. V prípade, že dojnica reaguje na zvýšený prívod živín adekvátne vyššou produkciou, dávku jadrového krmiva dalej zvyšujeme. Opakujeme to dotiaľ, kým sa ustáli produkcia mlieka po telení na vysokej úrovni a dojnice prestanú na prídavok jadrového krmiva reagovať zvýšenou produkciou.

Pri systéme skupinového krmenia sa v rozdávaní môže uplatniť postupný prídavok živín na dosiahnutie očakávanej produkcie.

Po dosiahnutí vrcholu laktácie upravujeme KD podľa skutočnej produkcie skupiny dojníc. Odporúčaný pomer objemových a jadrových krmiví v tomto období je 60:40 v prepočte na sušinu. Z celoročnej plánovanej potreby jadrového krmiva podávame dojniciam s priemernou produkciou  55-65% v prvej fáze laktácie.

Krmenie stimulujúce produkciu spočíva v postupnom zvyšovaní množstva koncentrátov o 0,,5 kg denne do maximálneho množstva závisiaceho od objemu KD, produkcie, veku a kondície dojníc. Pre vysokoprodukčné dojnice v tejto fáze laktácie je vhodné adlibitné krmenie pri pomere objemovej a jadrovej zložky v krmenj dávke 60-50:40-50 v prepočte na sušinu; počadované zastúpenie NL je 15-16% a KE 0,58-0,59. Pri takomto krmení vysokoprodukčných dojníc je príjem krmiva limitujúci faktor úhrady živín a uplatňuje sa v priebehu celej 1. Fázy laktácie

Výživa dojníc v druhej fáze laktácie

Druhá fáza laktácie predstavuje obdobie od 100 do 200 dní laktácie a je charakteristická:

-          Poklesom úrovne produkcie v závislosti od perzistencie laktačnej krivky

-          Zvyšovaním príjmu sušiny dojnicami

-          Vyrovanou bilanciou živín

V tejto fáze laktácie sa uplatňuje štandardné krmenie v závislosti od skutočnej produkcie dojníc. Kvalitné objemové krmivá sa dávkujú alebo skrmujú voľne podľa úrovne produkcie s prídavkom jadrových krmív. Celkové vyšší príjem objemovýc krmív v KD umožňuje úpravu pomeru objemového krmiva k jadrovému na 60-70:40-30 podľa produkcie a kvality objemových krmív. Požadovaná úroveň NL je 13-14% a KE 0,50-0,52 v KD.

Výživa dojníc v tretje fáze laktácie

Tretia fáza laktácie predstavuje obdobie od 200 do 300 dní laktácie. Pri poklese úrovne laktačnej krivky sa upravuje zloženie KD. Znížením dávky jadrového krmiva zabránime prekrmovaniu energiou. Po vyrovnaní kondičného stavu sa úroveň pri začiatku laktácie predchádzame prekrmeniu. Náchylnosť na pretučnenie je vysoká pre vyššiu utilizáciu energie na prírastky v tejto fáze laktácie (60%) v porovnaní s obdobím zasušenia (43%). KD upravujeme tak, aby obsah NL bol 11-12%, KE 0,45-0,48 pri zastúpení objemových a jadrových krmív 93:7 v sušine.

Poradie predkladania krmív je významné najmä v prvej fáze laktácie. Nepriaznivý činok sa dosiahne pri predkladaní jadrového krmiva ako prvého. To má za následok zniženie prijmu sušiny, spomalenie trávenia vlákniny a ovplyvnenie achorovej fermentácie s nasledným znížením obsahu tuku v mlieku o 0,2-0,3 %. Vo všeobecnosti ako prvé predkladáme objemové krmivá, ktoré zvieratá menej prijimajú. Prekdladaním ďalších krmív sa ich príjem zlepšuje. Vyšší príjem krmív zvieratami dosiahneme skrmovaním viac zložkových KD pri ich podávaní 2- až 3 krát denne podľa fázy produkčného cyklu.