Laktácia

Laktáciou alebo laktačným obdobím sa nazýva časové obdobie produkcie mlieka od pôrodu samice po dobu tvorby mlieka. Rozumie sa ňou tiež proces tvorby či sekrécie, hromadenie a uvoľňovanie mlieka cicavcov. Tvorba a uvoľňovanie mlieka prebieha od pôrodu po zasušenie. Laktačné obdobie trvá pri jednotlivých druhoch rozdielne dlho a je závislé od toho, či vyprodukované mlieko slúži len na výživu mláďaťa alebo sa získava aj na výživu ľudí.

Dĺžka laktácie kráv je približne 300 dní. Z praktického chovateľského a šľachtiteľského hľadiska sa laktácia hodnotí takto:

-          Celá laktácia je obdobie a v ňom vyprodukované mlieko a jeho zložky, od otelenia do zasušenia. Za 1. Laktačný deň sa považuje nasledujúci deň po dni otelenia kravy. Minimálna a maximálna hranica počtu dní nie je určená a je individuálne rozdielna;

-          Laktácia normovaná, ktorá sa používa pri hodnotení kráv v kontrole úžitkovosti. Rozumie sa ňou laktácia s jednotne určeným počtom laktačných dní. Medzinárodne je ustanovené považovať za normovanú laktáciu 305 dní, resp. prvých 240 až 305 dní laktácie,

-          Nenormálna laktácia je kratšia ako 240 dní, v ktorých dojnica prirodzene zasušila alebo bola jej produkcia nejakým zásahom prerušená,

-          Skrátené úseky laktácie (100, 200 dní alebo iný), ktoré sa používajú na hodnotenie mliekovej úžitkovosti prvôstok pre selekciu alebo na predbežný odhad plemennej hodnoty otca prvôstok.

Laktácia prasníc môže trvať 4 – 12 týždňov, rozdielne podľa systému odstavu prasiec, diviaka 3 – 4 mesiace. Koza má laktačné obdobie v trvaní 6 – 11 mesiacov, ovca 4 – 6  mesiacov. Normovaná dĺžka dojnej periódy sa odporúča 150 dní, ale ovce produkujú mlieko aj 200 dní a kobyla vytvára mlieko 180 až 200 dní po ožrebení.

Priebeh laktácie

Priebeh laktácie sa vyjadruje laktačnou krivkou (obrázok 24). Možno ho rozdeliť do troch fáz:

-          Začiatočná fáza má priebeh nelineárny, parabolický, v ktorej dojnica zvyšuje dennú produkciu až dosiahne maximum. Čas na dosiahnutie maxima je individuálne rozdielny a je podmienený genetickými  i negenetickými vplyvmi. Jej praktický význam je využitý pri optimalizácii výživy rozdvojovanie) i pre určenie mliekovej úžitkovosti za laktáciu. Pri kravách sa dosahuje maximálna denná produkcia v priebehu 3 – 6 týždňov od pôrodu,

-          Druhá fáza á priebeh vyrovnanejší s rôznym stupňom poklesu produkcie,

-          Tretia fáza, koncová s nelineárnym hyperbolickým priebehom ovplyvňuje produkciu mlieka za laktáciu najmenej.

Tvar laktačnej krivky je dedične podmienený. Z hospodárskeho (ekonomického) hľadiska má prednosť laktačná krivka vyrovnaná s relatívne nižším vrcholom a miernym poklesom jej prednosť je vo vzťahu k dlhovekosti dojnice (menšie fyziologické zaťaženie metabolizmu) a k nižšej spotrebe jadrových krmív.

...

Produkcia mlieka sa po pôrode prudko zvyšuje, po dosiahnutí vrcholu produkcie sa krátko udržuje na približne rovnakej úrovni a potom mierne klesá. Celá činnosť mliečnej žľazy je pod vplyvom komplexu laktogénnych hormónov, predovšetkým hypofyzárneho hormónu prolaktínu (LTH). Sekrécia prolaktínu i ostatných laktogénnych hormónov hypofýzy je aktivovaná určitou hladinou estrogénov.

K udržaniu začatej sekrečnej činnosti mliečnej žľazy je nevyhnutne potrebný okrem prolaktínu celý komplex adenohypofyzárnych hormónov, zvlášť ACRH, STH i hormónov kôry nadobličiek, štítnej žliaz a ďalších, ktoré sú v úzkom vzťahu k látkovej premene. Vylučovanie prolaktínu i ostatných laktogénnych hormónov adenohypofýzy do krvného obehu je podnecované dráždením ceckov pri cicaní a dojení. To dokazuje, že na regulácii laktácie sa podieľajú predovšetkým veľmi zložité neurohumorálne vplyvy, ktoré riadia za spoluúčasti receptorového aparátu vemena sekréciu mliečnej žľazy.