Hodnotenie mliekovej úžitkovosti

S hodnotením mliekovej úžitkovosti súvisia určité termíny, ktoré vytárajú rámec pre rozdelenie ukazovateľov, podľa ktorých sa mlieková úžitkovosť hodnotí. Sú to dojivosť, dojnosť (mliekovosť) a dojiteľnosť. Dojivosť vyjadruje základnú schopnosť matiek cicavcov produkovať mlieko. Dojnosť vyjadruje množstvo mlieka nadojené za určité časové obdobie. Mliečnosť je termín, ktorý vyjadruje produkciu mlieka samíc týchto druhov hospodárskych zvierat, ktorých mlieko slúži len na výživu ich mláďat (prasnica. Mliečnosť je vyjadrená hmotnosťou vrhu prasiat vo veku 21 dní). Dojiteľnosť vyjadruje schopnosť kravy, kozy, bahnice uvoľňovať mlieko z vemena rôznou intenzitou. Hodnotí funkčné vlastnosti vemena a vyjadruje, ako rýchlo sa plemennica vydojí, resp. spúšťa mlieko. Pretože dojenie patrí medzi časovo najnáročnejšie pracovné operácie a dojiteľnosť je významná vlastnosť aj z ekonomického hľadiska. Znaky dojiteľnosti (najvyšší priemerný minútový výdojok) sú kladne a nízko korelované s ukazovateľmi produkcie mlieka. Rýchlosť dojenia je vlastnosť dedivá s h² = 0,15 – 0,45, ak bola objektívne meraná, a h² = 0,14 – 0,32 pri subjektívnom hodnotení (Visscher a Goddard, 1995). Ola zistená vysoká korelácia medzi spôsobmi hodnotenia (priamo, nepriamo) rýchlosť dojenia, z čoho vyplýva, že  rýchlosť dojenia možno merať nepriamo. Genetická závislosť. Je možné predpokladať, že kravy so zlým temperamentom sú nepokojnejšie, častejšie kopú a pravdepodobne sa preto pomalšie doja.

Mlieková úžitkovosť (dojnosť) plemenníc sa hodnotí podľa kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov. Ukazovatele produkcie mlieka sú:

-          Základné

-          Prepočítané

-          Doplnkové.

Základné ukazovatele produkcie mlieka sú tie, ktoré sa zisťujú priamym meraním. Takými sú napríklad dĺžka laktácie, množstvo mlieka, obsah tuku, bielkovín, laktózy (v %). Prepočítané ukazovatele sú tie, ktoré sa získajú prepočtom základných ukazovateľov. Majú relatívny charakter, napríklad: produkcia tuku, bielkovín, laktózy v kg, ale aj relatívne ukazovatele produkcie mlieka, ako sú produkcia FCM (fat corrected milk), produkcia mlieka na 100kg živej hmotnosti (v kg), produkcia mlieka za obdobie produkčného života a pod. Je snahou, aby ukazovatele produkcie mlieka bolo možné porovnávať na národnej aj medzinárodnej úrovni. Preto sa ich zisťovanie a prepočet uskutočňuje podľa určitých metód, ktoré sú uvedené v materiáloch ICAR (ICAR, 2005). Ukazovatele, ktoré vyjadrujú dojiteľnosť, priebeh laktácie sa zaraďujú do skupiny doplnkových ukazovateľov. Patria sem napríklad absolútny priemerný minútový výdojok, relatívny výdojok za tri minúty, ktoré hodnotia dojiteľnosť, ale aj priebeh laktačnej krivky vyjadrený graficky, index perzistencie laktácie a obsah somatických buniek v mlieku.

Zdroje premenlivosti ukazovateľov produkcie mlieka

Dedičné založenie zvierat vytára predpoklady pre existenciu rozdielov v produkcii a zložení mlieka. Významnou mierou sa podieľa na existujúcej genetickej variabilite. Vidieť to pri porovnaní ukazovateľov mliekovej úžitkovosti. Ako príklad možno uviesť výsledky medzi plemenami. Holštajnské plemeno produkuje približne o 50% mlieka viac ako plemeno Jersey, ale obsah tuku a bielkovín je vyšší pri plemenniciach jerseyského plemena ako holštajnského. Tieto rozdiely majú svoju ekonomickú podstatu a využívajú sa na stanovenie nákupnej ceny mlieka.

Zo štúdia literatúry vidieť, že podiel genetickej podmienenosti rozdielov produkcie mlieka, tuku, bielkovín kráv je nízky a pohybuje sa v rozpätí od h² = 0,2 – 0,3. Hraničné hodnoty koeficientov dedivosti produkcie mlieka, tuku a bielkovín na 1. laktácii (h² = 0,432; 0,363; 0,316) odhadli Candrák a Bujko (2005); hodnoty koeficientov dedivosti na 2. a 3. laktáciách sa pohybovali v rozpätí od h² = 0,362 do h² = 0,398. Nízko dedivá je aj funkčná dĺžka produkčného života h² % 0,12  (Egger – Danner et al., 2005) a dĺžka laktácie (h² = 0,3). Dedivosť obsahu zložiek mlieka je stredne vysoká (h² = 0,31 – 0,60). Dĺžka laktácie je pri plemenniciach rozdielna a má nízku úroveň genetickej premenlivosti (h² = 0,3). Z genetickej analýzy produkcie mlieka, obsahu tuku a bielkovín, oviec plemien cigaja a zošľachtená valaška, vidieť rozdiely medzi plemenami v hodnotách genetických parametrov produkcie mlieka, obsahu tuku a bielkovín (Margetin, 2004).

TABUľKA 19 genetické parametre skutočnej produkcie mlieka (SPM) oviec plemien cigaja a zušľachtená valaška

Pre praktickú realizáciu šľachtiteľských postupov je dôležité poznať aj genetické korelácie medzi ukazovateľmi produkcie mlieka. Tie uvádzajú intenzitu a smer vývoja korelovaných vlastností chovaného cieľa. Medzi produkciou mlieka, tuku a bielkovín kráv na 1. – 3. Laktáciách, Candrák a Bujko (2005) uvádzajú vysoké kladné hodnoty genetických korelácii (r = 0,629 – 0,941). Freeman (2003) poukázal na možnosť ovplyvňovania zloženie mlieka šľachtením. Genetická korelácia medzi ukazovateľmi produkcie mlieka sú vysoké a pozitívne. Poukazujú na to, že pri selekcii na jednu vlastnosť môžu byť zmenené ďalšie. Genetické korelácie medzi ukazovateľmi produkcie a zloženia mlieka sú nízke a väčšinou negatívne. Genetické korelácie medzi vlastnosťami charakterizujúcimi zloženie kravského mlieka sú kladné, ale nie také významné ako medzi ukazovateľmi vyjadrujúcimi produkciu zložiek mlieka. Fenotypové korelácie majú podobné tendencie, ale sú nižšie. Korelácie s počtom somatických buniek (SCC) sú nízke a kladné, s výnimkou obsahu tuku a laktózy.

Zmeny obsahu mastných kyselín mlieka súvisia so štádiom laktácie, dátumom odberania vzoriek mlieka, poradím laktácie, stádom, sezónou telenia, plemenom, výživou a kŕmením genetickými rozdielmi medzi kravami (Freeman, 2003). Syrstad et al. (1982) sledovali dedivosť mastných kyselín C 6:0 až C 18:3. Koeficienty dedivosti sa pohybovali od h² = 0,05 do 0,26. Zistili pozitívne genetické korelácie s produkciou mlieka, tuku a bielkovín. Obsah mastných kyselín s najkratším reťazcom bol pozitívne a s najdlhším reťazcom negatívne korelovaný s obsahom tuku.

Koeficient dedivosti ( na diagonále), genetické ( nad diagonálou) a fenotypové korelácie medzi ukazovateľmi produkcie mlieka (Welper a Freeman, 1992)

Pri odhade genetických parametrov sa v rovniciach ich odhadu uvádzajú zdroje premenlivosti. Tieto významne ovplyvňujú ukazovatele produkcie mlieka. Druh, plemeno, resp. plemenná skupina zvierat a otec patria medzi významné zdroje premenlivosti. Rozdiely medzi druhmi sú vo všeobecnosti známe a vidieť ich z priameho porovnania výsledkov produkcie mlieka. Podobne je to tak aj pri hodnotení rozdielov medzi plemenami a plemennými skupinami. Je známe, že napríklad holštaské plemeno dobytka alebo východofrízske plemeno oviec produkujú podstatne viac mlieka ako niektoré iné kultúrne plemená (Kadlečík a i., 1992). Z tabuliek 21 a 22 vidieť medziplemenné rozdiely v ukazovateľoch produkcie mlieka kráv a oviec na Slovensku.

 produkcia mlieka  kráv chovaných na Slovensku podľa plemien a poradia laktácie

Plemeno: Slovenské strakaté

Plemeno: slovenské pinzgauské

Plemeno: Holštainské

 produkcia mlieka , obsah tuku, bielkovín a laktózy oviec zošľachtená valaška (ZV), lacaune (LC) a ich kríženiek (margetín, 2004)

Plemenníky, ako otcovia dcér, využívané v inseminácií patria medzi významné činitele ovplyvňujúce produkciu a zloženie mlieka. Minimálny je vplyv otca vyvíjajúceho sa plodu na produkciu mlieka matky. Rozdiely medzi otcami sú menšie ako 2% (van Vleck a Johnson, 1980). Rozdielne genetické založenie jedincov sa podieľa aj na činnosti telových sústav.

Variabilita produkcie mlieka oviec je podmienená rozdielmi medzi plemennými skupinami, resp. čistokrvnými plemenami, veľkosťou vrhu, poradím kontrolného nádoja, stádom a kontrolným rokom. Obsah somatických buniek v mlieku oviec bol ovplyvnený rozdielnymi medzi plemenami, resp. plemennými skupinami, vekom bahníc, poradím a štádiom laktácie (Margetin, 2004).

Na produkciu mlieka má vplyv počet narodených mláďat. Dvojičky pozitívne ovplyvňujú intenzitu rastu mliečnej žľazy a stimulujú produkciu mlieka oviec a kôz. Dvojičky pri kravách nie sú typické, viacpočetné pôrody sa vyskytujú asi v 2 % frekvenciou a približne 10% z nich sa rodia identické dvojčatá. Neovplyvňujú významne produkciu mlieka, ale naopak, spravidla majú negatívny vplyv na produkciu mlieka počas nasledujúcej laktácie.

S vekom plemenníc súvisí aj poradie laktácie. Medzi poradím laktácie sú významné rozdiely a pravdepodobne súvisia s telesnou dospelosťou v určitom veku, ako aj schopnosťou prijímať určitý objem krmiva.

Obdobie státia na sucho významne ovplyvňuje prípravu plemennice na nasledujúcu laktáciu. Je to obdobie, kedy plemennica transformuje živiny do rastu plodu a regeneruje, resp. vytvára sa žľaznatý epitel vemena. Pri kravách je odporúčaná dĺžka obdobia státia na sucho dva mesiace.

Produkcia a reprodukcia navzájom úzko súvisia. Zatiaľ nie je presne definované, či gravidita inhibuje produkciu mlieka alebo zasušenie kráv je výsledkom ich riadenia chovateľom. Inhibícia produkcie mlieka v každom prípade súvisí s hormonálnou reguláciou.

Produkciu mlieka najvýznamnejšie ovplyvňuje výživa zvierat. Nedostatočná výživa, ale aj prekrmovanie zvierat pôsobí negatívne na produkciu. Poznatky o vplyve výživy sú uvedené v samostatnom predmete. Z ďalších zdrojov premenlivosti je známy vplyv klimatických činiteľov. Vysoká relatívna vlhkosť prostredia a nízka, ale aj vysoká teplota prostredia pôsobia stresovo na produkčnú výkonnosť zvierat. Aby sa nemuseli zapájať termoregulačné mechanizmy, je vhodné upravovať  prostredie zvierat tak, aby sa zóna termoneutrality významne neprekračovala. Technologické podmienky pôsobia na produkciu zvierat v obidvoch smeroch. Voľné ustajnenie zvierat kombinované s výbehmi a pastvou pozitívne vplýva na zdravotný stav, a tým aj na produkciu zvierat. Chov niektorých druhov zvierat je technologicky prepracovaný na vysokej úrovni, pri iných (hydina, ošípané) je ich chov veľmi technizovaný, a tým aj menej vhodný z hľadiska sekundárnych vlastností, ktoré významne, prostredníctvom zdravotného stavu pôsobia na produkciu. Snahou je, aby zvieratá v produkčných podmienkach mali určitý stupeň pohodlia.

....

Zdrojom premenlivosti ukazovateľov produkcie mlieka je veľa a navzájom spolupôsobia na produkčnú výkonnosť v smere pozitívnom aj negatívnom (Nový a i., 1981). Stádo, rok a obdobie, resp. sezóna telenia plemenníc majú významný vplyv na produkciu mlieka. Stáda ovplyvňujú variabilitu produkcie mlieka na 15 – 42 %, pričom zmeníenie ich vplyvu súvisí s úrovňou úžitkovosti stád. Združený efekt roka a sezóny sa označuje ako sezóna telenia a taktiež ovplyvňuje ukazovatele produkcie mlieka kráv. Prvôstky otelené v máji až auguste vyprodukovali menej mlieka (o 5,4 %), mliečneho tuku (o 4,6%), FCM ( o 4,9%) a DCM na deň života, ako prvôstky otelené v ostatných mesiacoch roka (Kadlečík a i., 1987). Z ďalších činiteľov bol popísaný vplyv počtu dojení plemenníc a typu kontroly úžitkovosti (Margetin, 2004).

Priebeh laktačných kriviek a genetické hodnotenie mliekovej úžitkovosti ovplyvňuje združený efekt plemennej skupiny, vek pri prvom otelení, sezónnoť telenia, ako aj ďalšie definovateľné vplyvy (Candrák a Kadlečík, 1997; Catillo, et al. 1995). Podobných príkladov je veľa. Znalosť činiteľov ovplyvňujúcich ukazovatele produkcie mlieka je potrebná pre riadenie chovov, ale aj spracovanie a porovnávanie výsledkov. Ich pôsobenie na druhy zvierat má podobné tendencie.