heterózny efekt a inredná depresia, ich charakteristika, možnosti využitia v šľachtení zvierat.

Heterózny efekt

Heterózny efekt je geneticky efekt merateľný na úrovni fenotypu. Hodnotí sa ako rozdiel medzi produkciou generácie krížencov a priemernou hodnotou produkcie ich čistokrvných rodičov. Heterózny efektom sa rozumie zvýšenie produkcie zväčšení neaditívnej genetickej hodnoty spojenej so zvýšením heterozygotnosti. Prejavuje sa predovšetkým pri nízkodedivých vlastnostiach. Využíva sa pri niektorých metódach čistokrvnej plemenitby a hlavne krížení. Z metód čistokrvnej plemenitby sa vyskytuje pri medzilíniovej plemenitbe, párením nepríbuzných inbredných línii. Keď sú príbuzné línie navzájom vzdialenejšie  heterozygotnosť krížencov je väčšia. Heterózny efekt sa významnejšie prejavuje aj vtedy, keď je väčší stupeň dominancie v lokusoch ovplyvňujúcich sledovanú vlastnosť. Dôležitým poznatkom je, že heterózny efekt sa najvýznamnejšie prejavuje u j F1 generácie a s každou novou generáciou krížencov je jeho vplyv približne o polovicu menší.

Postupy kríženia majú svoje ciele. Aby sa plnili je vhodné pri ich používaní vychádzať z určitých predpokladov. Významný je výber plemien (otcovských a materských), ktoré sa budú pri určitom postupe páriť. Ak je rozdiel vo vlastnostiach plemien vstupujúcich do kríženia väčší, potom sa dá predpokladať pozitívnejší výsledok sledovaných vlastností potomstva.

Postup kríženia zvierat je treba presne určiť a počas jeho realizácie dodržiavať. Z tohto hľadiska je dôležité, aby postup kríženia bol jednoduchý. Týka sa to aj druhov a plemien, ktoré majú dlhý generačný interval a s tým súvisiacou väčšou potrebou času na splnenie cieľov. Kríženie je náročné po stránke organizácie šľachtenia. Nové generácie krížencov je potrebné presne označovať. Z uvedeného dôvodu sa často uprednostňujú systémy kríženia, pri ktorých sa nemusí udržiavať čistokrvné materské populácie.

Úspech kríženia závisí od možnosti šľachtiteľov prísnejšie selektovať rodičov a ich potomstvo, za rodičov nasledujúcej generácie.

Postupy čistokrvnej plemenitby a kríženia sa v programoch rozvoja plemien môžu kombinovať.

Kríženie je párenie jedincov rôznych plemien (medziplemenné) alebo druhov (medzi druhové), pri ktorom sa zvyšuje heterozygotnosť populácie, čo vedie k heteróznemu efektu. Ide o systém reprodukcie zvierat, pri ktorom sa udržuje požadovaná úroveň heterózneho efektu. Genetický účinok kríženia je väčší ako čistokrvnej plemenitby a je  potrebné kratšie časové obdobie na splnenie chovného cieľa. Zo schémy klasického rozdelenia metód plemenitby vidieť, že postupy medziplemenného kríženia zvierat sú prepracovanejšie než medzidruhového.

Dôvodom využitia kríženia je:

-        Komplementarita – funkcia aditívnej genetickej premenlivosti (plemennej hodnoty),

-        Heterózny efekt – funkcia neaditívnej genetickej hodnoty.

Komplementarita

Komplementaritou sa rozumie prevaha hybridnej populácie nad inou hybridnou alebo čistokrvnou populáciou, ktorá vyplýva z toho, ako sú dve alebo viac vlastností kombinované a akým spôsobom sa dopĺňajú. Komplementarita zahŕňa dva špeciálne efekty – nelineárny efekt a pozitívny efekt. Nelineárny efekt je vyjadrený rozdielom priemernej hodnoty vlastností potomkov a rodičov. Týka sa vlastností multiplikatívne založených  (produkcia tuku, bielkovín). Pozičný efekt vyjadruje rozsah interakcie medzi recipročnými krížencami.

medziplemenné kríženie – pozmeňovacie kríženie

Pojem pozmeňovacie kríženie sa používa na označenie postupov kríženia, ktoré menia vlastnosti východiskovej populácie. Uskutočňuje sa ako kríženie zošľachťovacie, prevodné a plemenotvorné.