CHOVNÝ CIEĽ, PLEMENNÝ ŠTANDARD, PLEMENNÝ A ÚŽITKOVÝ TYP ZVIERAT

chovný cieľ vyjadruje súhrn všeobecných požiadaviek na morfologické a úžitkové vlastnosti vytýčené v šľachtiteľskej práci. Každé plemeno v ktorom sa robí zošľachťovanie, musí mať stanovený chovný cieľ.

-          Súhrn všeobecných požiadaviek na morfologické a úžitkové vlastnosti vytýčené v šľachtiteľskej práci pre jednotlivé taxonomické jednotky.

-          Každý chovateľský vzäz má vypracovaný chovný cieľ pre svoje plemeno na určité dlhšie časové obdobie

-          Prostriedkom na dosahovanie chovného cieľa je šľachtiteľský program.

Plemenný štandard je súbor požiadaviek na určité zvieratá konkrétneho plemena v danej časovej etape. Obmieňa sa s ohľadom na ekonomiku, čas, výrobné a chovateľské podmienky.

-          Podrobne charakterizuje každé plemeno s ohľadom na súčasnú fázu šľachtenia

-          Býva prostriedkom na zapísanie do plemennej knihy

-          Súhrn požiadaviek na určité zviera konkrétneho plemena v danej časovej etape. Obmieňa sa s ohľadom na ekonomiku, čas výrobné a chovatelské prostriedky.

Plemenný typ vyjadruje súhrn požiadaviek na morfologické znaky a na stupeň úžitkovosti určitého plemena. Vyjadruje charakteristické vzláštnosti jedincov plemena, ktorými sa odlišujú od iných plemien.

-          Súhrn požiadaviek na morfologické znaky a na stupeň úžitkovosti určitého plemena

-          Je určený dedičnou plemennou a úžitkovou zložkou, ktoré sú vyjadrené v určitom fenotype

-          Pri hodnotení si všímame formát tela, farbu srsti a ďalšie charakteristické znaky a vlastnosti plemena

-          Vyjadruje charakter zvláštnosti jedincov plemena, ktorými sa odlišujú od jedincov iných plemien

Úžitkový typ je súhrn vlastností hospodárskych zvierat, ktoré charakterizujú určitý úžitkový smer. Je to komplex telesných tvarov umožňujúcich maximálnu úžitkovosť v požadovanom smere. Sú to jedince v určitom  plemene, ktoré svojim prejavom reprezentujú smer svojho zamerania. Patria sem jedince špecializované na mliekové, mäsovú alebo kombinovanú úžitkovosť, vlnová, kožušinová.

-          Vyjadruje súhrn morfologických a fyziologických vlastností, ktoré charakterizuje úžitkové zameranie zvierat

-          Môže byť špecializovaný alebo kominovaný

U HZ rozlišujeme úžitkový typ:

-          Mliekový

o         obdĺžnikový až lichobežníkový formát tela

o         jemná kostra

o         Tenká, pružná, ľahko odtiahnuteľná koža, ktorá vytvára na krku záhyby

o         dlhšia, užšia hlava

o         Dlhší, užší krk

o         na priereze telo elipsovitého tvaru

o         primerane objemné brucho

o         dlhšie, tenšie končatiny

o         dlhší, tenší chvost

o         hranatejšia panva

o         slabšie osvalenie

o         veľmi dobre utvárané vemeno, spravidla korýtkového tvaru

-          Mäsový

o         kvadratický formát tela

o         mohutne vyvinuté svalstvo

o         jemná kostra

o         mäkká, lymfatická koža tenká s hustým podkožným väzivom

o         kratšia, širšia hlava

o         kratší, hrubší krk, ktorý takmer splýva s trupom

o         hlboký a široký hrudník na priereze okrúhly

o         kratšia a dlboké stredotrupie

o         široký chrbát a zadok

o         krašie, hrubšie končatiny,

o         Kratší, hrubší chvost

o         pomerne malé vemeno

o         dobre sa vykrmuje, kvalitné mäso a vysoká jatočná hodnota

-          Kombinovaný

o         tvorí v morfologických vlastnostiach určitý prechod medzi mliekovým a mäsovým úžitkovým typom

 rozoznávame mliekovo-mäsový a mäsovo-mliekový

druh je súbor jedincov vyznačujúcich sa spoločným pôvodom, rovnakým systémom reprodukcie a rovnakým systémom prispôsobenia sa podmienkam prostredia. Rozdelenie na druhy ako taxonomické jednotky vychádza predovšetkým z morfologických, fyziologických a z ekologických rozdielov medzi druhmi. Podstatnou a určujúcou charakteristikou rozdelenia je vzájomná reproduktívna izolovanosť. Druhmi hospodárskych zvierat sú napríklad kone, hovädzí dobytok, ošípané, ovce kozy, králiky, sliepky, husí, kačice. Druhy hospodárskych zvierat vznikli z niektorých divých predkov. Druhy hospodárskych zvierat nie sú totožné s druhmi zoologickej systematiky.

Plemeno je základnou zootechnickou taxonomickou jednotkou. Plemeno je populácia hospodárskych zvierat toho istého druhu, rovnakého pôvodu s charakteristickými znakmi a vlastnosťami, ktoré sa za nezmenených podmienok prenášajú na potomstvo. Populácia musí byť dostatočne početná, aby sa reprodukovala párením nepríbuzných jedincov.

Plemeno má charakteristické znaky. Medzi plemenami je rozdielny stupeň vývinu znakov a vlastností. Niektoré morfologické vlastnosti majú malú a fyziologické (úžitkové) vlastnosti väčšinou veľkú variabilitu. Rozpätie stupňa vývinu vlastností medzi jedincami v rámci plemena hodnotíme pojmom vyrovnanosť plemena. Za vyrovnané alebo homogénne plemeno považujeme, také v ktorom sa plemenné vlastnosti všetkých jedincov vyskytujú na rovnakom stupni. Vysoká vyrovnanosť je vedľa vysokej úžitkovej schopnosti najdôležitejšou vlastnosťou plemennej zošľachtenosti. Najvyššiu vyrovnanosť morfologických znakov majú spravidla plemená chované pre záľubu. Chovateľský význam vyrovnanosti plemena je v predpoklade zabezpečenia kvalitného potomstva a štandardnosti živočíšnych výrobkov. 

Premenlivosť je ďalšou vlastnosťou plemena. Rozumieme ňou schopnosť zvierat určitého plemena zmeniť svoje vlastnosti. Skutočnosť, že jedince toho istého plemena nie sú rovnaké, zhodujú sa len vo svojich typických plemenných vlastnostiach, umožňuje výberom vhodných rodičovských párov meniť úžitkový typ a zvyšovať úžitkovosť zvierat.

Rozdelenie plemien

Počas domestifikácie sa zvieratá prispôsobili miestnym životným podmienkam, čím sa vytvorili predpoklady pre vznik mnohých krajových alebo miestnych plemien. Plnia významnú úlohu na úrovni regiónu v ktorom sa chovajú. Z krajových plemien vznikli šľachtiteľskou prácou významné kultúrne plemená, ktoré sa rozdeľujú:

-          Podľa pôvodu,

-          Stupňa zošľachtenia vlastností,

-          Podľa smeru úžitkovosti,

-          Geografického a teritoriálneho rozšírenia.

Na základe fylogenetického pôvodu sa plemená rozdeľujú podľa utvárania lebky, medzirožného valu a slzných kostí do plemenných skupín. Uvedené delenie má skôr historický význam. Rozdelenie plemien podľa pôvodu je uvedené v kapitole 1.

Podľa  stupňa zošľachtenia  sa plemená rozdeľujú na:

-          Primitívne,

-          Prechodné a krajové

-          Kultúrne- vyšľachtené

Primitívnym plemenám  bola zo strany človeka venovaná malá pozornosť. Vznikli na určitom území vplyvom podmienok prostredia prírodným výberom, veľmi málo sa odlišujú od svojich divých predkov. Hlavnou príčinou ich postupného zanikania bola nízka úžitkovosť. V chove sa udržali len v oblastiach s nízkou chovateľskou úrovňou, prípadne tam, kde klimatické podmienky nedávali predpoklady k chovu kultúrnych, avšak menej odolných plemien.

Prechodné plemená sú produktom zlepšenej techniky a úrovne šľachtiteľskej  práce. Dosiahli určité zlepšenie vlastností v porovnaní s primitívnymi plemenami. Túto skupinu plemien v prevažnej miere tvoria zlepšené primitívne plemená, prípadne plemená krajové, preto bývajú nazývané ako “plemená zlepšené“. Krajové plemená sú dlhšie časové obdobie rozšírené na určitom teritóriu. Krajové plemená si zachovali niektoré pôvodné vlastnosti, ale niektoré ich stratili najmä dôsledkom importu kultúrnych plemien. S týmito sa krajové plemená krížili, pričom výber viedol k vytvoreniu nových plemenných typov. Každá krajina mala v minulosti svojrázne pôvodné plemená.

Nie všade sa však venovala ich zošľachteniu dostatočná pozornosť, preto nemohli úžitkovosťou konkurovať prenikajúcim kultúrnym plemenám  Tieto našli uplatnenie tam, kde chovateľské podmienky zodpovedali ich požiadavkám. Tam, kde pre kultúrne plemená neboli vytvorené chovateľské podmienky na požadovanej úrovni sa tieto neadaptovali a postupne degenerovali. Krajové plemená sa podieľali na vytvorení kultúrnych plemien. Kultúrne plemená sa vyznačujú  vysokým stupňom zošľachtenia, sú produktom plemenného výberu a súčasného pôsobenia úrovne chovateľských podmienok. Pri týchto plemenách sú v popredí fyziologické úžitkové vlastnosti. Vznikli cieľavedomou prácou chovateľov.

Podľa  úžitkového smeru vyšľachtené plemená rozdeľujem na:

-          Špecializované,

-          S kombinovanou úžitkovosťou.

Špecializované plemená  sú šľachtené pre jeden úžitkový smer. Okrem špecializácie v úžitkovosti prichádza niekedy do úvahy je ekologická špecializácia, napr. valašské ovce znášajú tvrdé klimatické podmienky v horských oblastiach, pingauzský dobytok je tiež rozšírený v horských oblastiach, karakulské ovce c stepných oblastiach a pod. jednostranne vyšľachtené plemená sú náročné na kŕmenie    a vyžadujú veľmi dobré chovateľské podmienky. Pri hovädzom dobytku sú to plemená mliekové a mäsové, pri ovciach vlnové, mäsové a mliekové, pri ošípaných mäsové a masťové, pri hydina mäsové a znáškové.

Chovné ciele kombinovaných plemien sú zamerané na dvojsmernú až trojsmernú  úžitkovosť. V porovnaní so špecializovanými plemenami sú prispôsobivejšie. Okrem toho sú adaptabilnejšie a konštitučne pevnejšie ako špecializované plemená. Plemená s kombinovanou úžitkovosťou hovädzieho dobytka sú napríklad s mäsovo - mliekovým a mliekovo mäsovým zameraním. Plemená oviec s kombinovanou úžitkovosťou sú mliekovo-vlnové, mäsovo- vlnové, vlnovo –mäsové a hydiny znáškovo-mäsové a pod. Označenie kombinovaných plemien vychádza z pomeru hlavnej úžitkovosti. Poradím označenia vlastností sa vyjadruje prevládajúca úžitkovosť zvierat (najskôr sa označí prevládajúca úžitkovosť). Prevládajúcu úžitkovosť je možné vyjadriť aj číselným pomerom.

Podľa geografického rozšírenia  rozoznávame plemená:

-          Nížinné,

-          Horské,

-          Stepné.

V rámci plemien koní je osobitné označenie zvierat, používa sa termín plnokrvník (pri ostatných druhoch čistokrvné zviera). Tento názov sa obyčajne používa pre anglického a arabského plnokrvníka. Sú to zvieratá, ktoré pochádzajú od rodičov zapísaných v plemennej knihe. Napr. anglický plnokrvník má záznamy až po prvý zväzok plemennej knihy plnokrvníka z roku 1791, arabský plnokrvník má rodokmeň až po 5 legendárnych Mohamedových kobýl spred viac ako 1300 rokov. Zvieratá, ktoré vznikli párením plnokrvníka s inými plemenami sa nazývajú polokrvníky (ostatné druhy zvierat sa označujú ako hybridné jedince).