CHOVATEĽSKÉ PROSTREDIE

Klimatické podmienky sú súčasťou chovateľského prostredia a ani domestikáciou a počas ďalšieho , vývojovo dlhodobého obdobia nedošlo k úplnému odstráneniu ich vplyvu na reprodukčnú a produkčnú výkonnosť hospodárskych zvierat. Z klimatických podmienok významnú úlohu majú predovšetkým teplota, vlhkosť a svetlo.

Vyššiu telesnú teplotu a požiadavky na teplotu prostredia majú mladé zvieratá väčšie ako dospelé a rozdiely sú aj v citlivosti druhu, od prekrvenia periférnych častí tela.

Prostredie chovu zvierat a organizmus zvieraťa tvoria vzájomne sa podmieňujúcu jednotu. Činitele chovateľského prostredia pôsobia na organizmus komplexne. Chovateľské prostredie podmieňuje úžitkovosť, preto je nevyhnutné poznať nároky zvierat na jednotlivé zložky prostredia, ktoré sú:

-       Vplyv výživy a kŕmenia: je najsilnejším vplyvom pôsobiacim na vlastnosti zvierat. Výživa rozhoduje o vývine organizmu, jeho metabolizme, odolnosti voči nepriaznivým vplyvom prostredia, zdraví a schopnostiam pre určitú úžitkovosť.

-       Vplyv tepla: hospodárske zvieratá majú stálu telesnú teplotu, každý druh má svoje tepelné maximum a minimum. Zdrojom tepla je krmivo, telesné rezervy (tuk), slnečné žiarenie a teplota prostredia. Telesná teplota sa zvyšuje pri svalovej činnosti, v období ruje a ku koncu gravidity. Znižuje sa pri hladovaní, pri ostrihaní srsti alebo vlny a mení sa aj v priebehu dňa. Príjem a výdaj tepla si zvieratá regulujú..

Vlastnosti produkcie tepla: v tele zvierat je podmienená základnými procesmi látkovej premeny, svalovou a telesnou činnosťou pri prijímaní potravy, činnosťou mikroorganizmov pri trávení. Výdaj teploty môže prebiehať radiáciou, odparovaním z povrchu kože a z dýchacích ciest ako aj výdajom mlieka, výkalov a vylučovaním moču. Množstvo vydaného tepla závisí od vonkajšej teploty a vlhkosti vzduchu, veľkosti tela, izolačnej schopnosti kože, srsti a podkožného tuku. Pre dosahovanie vysokej úžitkovosti potrebuje zviera teplotu najlepšie vyhovujúcu jeho optimálnej, fyziologickej činnosti. Takejto teplote hovoríme klimatická zóna úžitkovosti, či zóna pohody alebo tepelnej neutrality. Zvieratá majú schopnosť regulovať svoju teplotu, termoregulačná schopnosť je medzi druhmi rozdielna. Fyzikálna termoregulácia spočíva v zmene výdaja telesného tepla transpiráciou, v riadení polohy chlpov, prekrvovaním kože, v zmene osrstenia a ukladania tuku. Chemická spočíva v rôznej intenzite tvorby tepla v jednotlivých orgánoch zvieraťa.

Zvieratá sa lepšie prispôsobujú chladnejším ako teplejším životným podmienkam

-       Vplyv vlhkosti vzduchu: vlhkosť vzduchu úzko súvisí s teplotou, ak je vo vzduchu nízky relatívny obsah pár, nízka teplota pod bodom mrazu nevyvoláva u nich pocit zimy, ak je však vysoký tlak aj pri teplote nad bodom mrazu je zvieratám zima. Zviera ľahšie znesie suché teplo ako vlhké. Optimálna relatívna vlhkosť je 60-80%.

Pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu sa skôr vyvíja krycia srsť, preto sa v oblastiach suchých s nízkou relatívnou vlhkosťou chovajú jemnovlnné plemená oviec a v oblastiach vlhkejších plemená s hrubšou vlnou. Vysoká vlhkosť vzduchu spojená s vysokou teplotou sa pri dojniciach prejavuje znížením úžitkovosti, pri výkrme sa znižujú denné prírastky a celková odolnosť, negatívny vplyv sa prejavuje aj na reprodukčných ukazovateľoch.

-       Vplyv svetla: svetlo podporuje životné pochody, rast, sexuálne funkcie a reprodukciu zvierat. Pôsobí na kožu a srsť, dráždi nervové zakončenia v koži, ulrafialové lúče vyvolávajú chemické účinky, spôsobujú tvorbu vitamínu D dôležitého pre metabolizmus a využitie Ca.

Pri nedostatku svetla sú steny kosti tenšie, dĺžka hlavy sa skracuje a šírka sa relatívne vzäčšuje. Ultrafialové lúče majú liečivý vplyv na rachitídu, osteomaláciu a niektoré ochorenia kože, ich mierny vplyv pôsobí na rozšírenie krvných ciev, silnejšie žiarenie spôsobuje zápal. Pigmentovaná koža chráni pred ultrafialovými lúčmi, tým že premení chemicky aktívne lúče na tepelné lúče dlhšej vlny, ktoré sú pre kožu neškodné.

Svetlo pôsobí stimulačne na vývoj a pohlavné funkcie. Sexuálne funkcie zvierat držaných v tme sú abnormálne až úplne prestávajú. Svetlo má pozitívny vplyv aj na kvalitu mlieka kráv.

-       Vplyv chemického zloženia a mechanických súčastí vzduchu: najdôležitejšou zložkou je kyslík, ktorý zabezpečuje všetky oxidačné procesy v organizme, dýchanie. Pri hodnotení maštaľného ovzdušia sa stanovuje podieľ kyslíka, oxidu uhlíka, amoniaku a sirovodíka.  Je znehodnocované výparmi moču, močovky, výkalov. Ich rozkladom vzniká jedovatý sirovodík a čpavok, tie s vodnými parami vytvárajú slabú kyselinu resp. zásadu, ktoré nepriaznivo pôsobia na povrch tela a pri vdychovaní rozleptávajú sliznicu dýchacích orgánov.

Tréning je systematické cvičenie určitého pohybu alebo činnosti orgánu s cieľom, aby zviera dosiahlo najvyšší výkon a udržalo sa ho čo najdlhšiu dobu. Zlepšuje sa orientácia a pamät zvierat (poľovnícke, ovčiarske, policajné psy, poštové holuby). Tréningom sa organizmus vedie k hospodárnemu spotrebovaniu energie pri vyšších záťažiach.

-       Vplyv pôdy: pôda pôsobí na vlastnosti zvierat cez krmivá, ktorých zloženie je závislé na vlastnostiach pôdy. Minerálna sila pôd a ich úrodnosť sa premietajú v množstve krmív a v ich kvalite. Silná väzba na pôdu je u prežúvavcoch a koňoch, , malá pri ošípaných a hydine. Minerálne zloženie pôdy sa prejavuje na kostre a to obsahom Ca a P, ale aj stopových prvkov.

Pôda má vplyv aj na stavbu paznechtov a končatín na základe pôdneho skeletu a konfigurácie terénu. Pohyb zvierat na svahoch vplýva na postavenie končatín, utváranie chrbta a panvy. Tvrdosť pôdy kladie zvýšené požiadavky na tvrdosť paznechtov a na ich tvar.

Keď nie je prostredie v súlade s požiadavkami chovaných zvierat, zvieratá sa musia prispôsobovať, tým vynakladá energiu a znižuje sa pocit pohody a následne aj úžitkovosti.

Telesná teplota zvierat:

Kone:                              37,5-38,5°C (38°C)                         ošípané:                 38-40°C (39°C)

HD:                 37,5-39,5°C (38,5°C)                      psy:                         38-38,5°C

Ovce, kozy                38,5-41°C (39,5°C)                  vtáky:                      37,5-39,5°C (41-43°C)

Pri znížení teploty pod určité minimum alebo zvýšením nad maximum organizmus reguluje látkový metabolizmus, čo sa prejavuje zväčšením prípadne znížením výdaja tepla. Zóna tepelnej neutrality je nižšia ako teplota tela, nemá presne stanovenú hranicu, pretože ju ovplyvňuje niekoľko činiteľov.