jadrové krmivá

1.        porovnajte navzájom výživnú hodnotu slamy obilnín

je krmivo sacharidového charakteru, ktorá sa vyznačuje vysokým obsahom vlákniny. Najvyššiu energetickú hodnotu má slama kukurice, má nízky obsah dusíkatých látok a tuku.

2.        ktoré krmivá patria k zrnám obilnín a charakterizujte ich

jačmeň – má najväčšie uplatnenie predovšetkým v kŕmnych zmesiach pre ošípané. Jačmenný šrot trávia dobre aj kone a prežúvavce, nie však hydina. V zrne jačmeňa sa totiž nachádza polysacharid glukán, na trávenie ktorého je potrebný enzým beta-glukanáza a keďže tento hydine chýba odporúča sa pridávať jačmeň do kŕmnych zmesí pre hydinu len v kombinácii s vhodným enzymatickým doplnkom. Jačmeň priaznivo ovplyvňuje konzistenciu mliečneho tuku a telového tuku u ošípaných.

Ovos je výborným krmivom najmä pre kone a plemenné zvieratá. Obsahuje alkaloid avenín a glykozid koniferín. Má nižšiu stráviteľnosť v porovnaní s ostatným obilninami a preto nie je vhodný do kŕmnych zmesí pre výkrmové kategórie zvierat.

Kukurica má z obilnín najvyššiu výživnú hodnotu. Predovšetkým energetická hodnota kukurice je vysoká, pretože má vysoký podiel bezdusíkatých látok výťažkových a veľmi nízky podiel vlákniny. Má nízky obsah albumínov a nízky obsah globulínov, vyšší obsah gluteínov a najviac prolamínov. Kukurica sa vyznačuje vysokým obsahom nenasýtených mastných kyselín a nízkym obsahom nasýtených mastných kyselín.

Pšenica má z obilnín po kukurici najvyššiu výživnú hodnotu, preto sa využíva okrem výživy ľudí aj vo výžive zvierat. Má nízky obsah albumínov a globulínov avšak vysoký obsah prolamínov. Veľký význam má predovšetkým pri výrobe kŕmnych zmesí pre hydinu, no vzhľadom k tomu že glutelíny spolu s vodou tvoria mazľavú hmotu glutén.

Raž sa zaraďuje svojou energetickou hodnotou v rámci obilnín na tretie miesto. Používa sa predovšetkým vo výžive hovädzieho dobytka a ošípaných.

3.        charakterizujte výživnú hodnotu a dietetické vlastnosti zrna jačmeňa

jačmeň – má najväčšie uplatnenie predovšetkým v kŕmnych zmesiach pre ošípané. Jačmenný šrot trávia dobre aj kone a prežúvavce, nie však hydina. V zrne jačmeňa sa totiž nachádza polysacharid glukán, na trávenie ktorého je potrebný enzým beta-glukanáza a keďže tento hydine chýba odporúča sa pridávať jačmeň do kŕmnych zmesí pre hydinu len v kombinácii s vhodným enzymatickým doplnkom. Jačmeň priaznivo ovplyvňuje konzistenciu mliečneho tuku a telového tuku u ošípaných.

4.        charakterizujte výživnú hodnotu a dietetické vlastnosti zrna ovsa

Ovos je výborným krmivom najmä pre kone a plemenné zvieratá. Obsahuje alkaloid avenín a glykozid koniferín. Má nižšiu stráviteľnosť v porovnaní s ostatným obilninami a preto nie je vhodný do kŕmnych zmesí pre výkrmové kategórie zvierat.

5.        charakterizujte výživnú hodnotu a dietetické vlastnosti zrna kukurice

Kukurica má z obilnín najvyššiu výživnú hodnotu. Predovšetkým energetická hodnota kukurice je vysoká, pretože má vysoký podiel bezdusíkatých látok výťažkových a veľmi nízky podiel vlákniny. Má nízky obsah albumínov a nízky obsah globulínov, vyšší obsah glutelínov a najviac prolamínov. Kukurica sa vyznačuje vysokým obsahom nenasýtených mastných kyselín a nízkym obsahom nasýtených mastných kyselín.

6.        charakterizujte výživnú hodnotu a dietetické vlastnosti zrna pšenice

Pšenica má z obilnín po kukurici najvyššiu výživnú hodnotu, preto sa využíva okrem výživy ľudí aj vo výžive zvierat. Má nízky obsah albumínov a globulínov avšak vysoký obsah prolamínov. Veľký význam má predovšetkým pri výrobe kŕmnych zmesí pre hydinu, no vzhľadom k tomu že glutelíny spolu s vodou tvoria mazľavú hmotu glutén.

7.        ktoré krmivá patria  k semenám strukovín a charakterizujte ich

sója – má zo semien strukovín najvyšší obsah dusíkatých látok a vyznačuje sa aj vysokým obsahom tuku, preto má v porovnaní s ostatnými semenami strukovín najvyššiu energetickú hodnotu. Má vysoký obsah esenciálnych aminokyselín a zloženie bielkovín sa približuje k zloženiu živočíšnej bielkoviny. Sója obsahuje ureázu, ktorá rozkladá močovinu a preto sa neodporúča skrmovať súčasne s močovinou. Nachádzajú sa v nej aj inhibítory trypsínu, ktoré spôsobujú znižovanie stráviteľnosti dusíkatých látok. Tieto je možné inaktivovať tepelnou úpravou.

Bôb je krmivo, ktoré má mierne horkú chuť, preto by sa malo predovšetkým u mladých zvierat skrmovať v malých množstvách. Vysoké dávky bôbu v kŕmnych dávkach dojníc môžu spôsobiť horkú chuť mlieka.

Hrach sa zo strukovín považuje za najchutnejšie krmivo a používa sa aj pre mladšie kategórie zvierat. V porovnaní s ostatnými strukovinami má najnižší obsah dusíkatých látok, ale najvyšší obsah bezdusíkatých látok výťažkových.

Lupina má vysoký obsah dusíkatých látok a výživnou hodnotou sa niektoré odrody približujú sóji. Na rozdiel od sóje neobsahuje žiadne inhibítory proteáz a lektíny. Nemusí sa preto tepelne upravovať pred použitím vo výžive zvierat. Novo vyšľachtené odrody majú aj nízky obsah alkaloidov. Živinové zloženie, obsah a štruktúra neškrobových polysacharidov a oligosacharidov v semene je závislý od odrody a značne sa mení zmenou podmienok pestovania.

8.        charakterizujte výživnú hodnotu a dietetické vlastnosti semena sóje

sója – má zo semien strukovín najvyšší obsah dusíkatých látok a vyznačuje sa aj vysokým obsahom tuku, preto má v porovnaní s ostatnými semenami strukovín najvyššiu energetickú hodnotu. Má vysoký obsah esenciálnych aminokyselín a zloženie bielkovín sa približuje k zloženiu živočíšnej bielkoviny. Sója obsahuje ureázu, ktorá rozkladá močovinu a preto sa neodporúča skrmovať súčasne s močovinou. Nachádzajú sa v nej aj inhibítory trypsínu, ktoré spôsobujú znižovanie stráviteľnosti dusíkatých látok. Tieto je možné inaktivovať tepelnou úpravou.

9.        ktoré krmivá patria k semenám olejnín a charakterizujte ich

Repka sa vyznačuje vyšším obsahom glukozinolátov, ktoré majú nepriaznivé účinky na organizmus zvierat, obsahuje aj kyselinu erukovú, ktorá nepriaznivo pôsobí na močové ústrojenstvo.

Ľan sa vyznačuje vysokým obsahom hlienovitých (mucinóznych) látok. Sú to zmesi uhľohydrátových zlúčenín, ktoré majú priaznivé dietetické účinky. Odvar z ľanového semena je vhodný pre mláďatá, pri liečme tráviacich porúch. Negatívne na zdravie zvierat môže pôsobiť kyselina kyanovodíková, ktorá sa môže uvoľňovať z glykozidu linamarín, ktorý sa v ľanovom semene nachádza.

Slnečnica, semeno slnečnice, ktoré nie je zbavené šupiek má vysoký obsah vlákniny, no napriek tomu patrí k jadrovým krmivám, aj keď je pre jadrové krmivá charakteristický nižší obsah vlákniny ako sušiny. Pre jej vyšší obsah vlákniny má v porovnaní s ostatnými semenami olejnín najnižšiu energetickú hodnotu a taktiež najnižší obsah dusíkatých látok.

10.     ktoré krmivá patria do triedy krmív mlynského priemyslu a charakterizujte ich

otruby sú vedľajšie produkty mlynského priemyslu, ktoré sa získavajú preosievaním po spracovaní zŕn obilnín. Pozostávajú predovšetkým z obalových vrstiev zrna. Majú vyšší obsah vlákniny a nižšiu energetickú hodnotu ako kŕmne múky a obilné klíčky. Sú sacharidového charakteru. Obsah esenciálnych aminokyselín a biologická hodnota bielkovín je vyššia ako v kŕmnej múke. Majú vyšší obsah minerálnych látok ako kŕmne múky, pretože tie sa nachádzajú v aleurónovej vrstve, ktorá tvorí obal zrna. Pomer vápnika k fosforu je široký. Stráviteľnosť živín v otrubách je vplyvom vyššieho obsahu vlákniny nižšia ako v kŕmnych múkach.

Kŕmne múky sú vedľajšie produkty získané pri výrobe múky z prečistených zŕn obilnín, ktoré tvoria prevažne časti endospermu s malým množstvom jemných vonkajších obalov a iných častí zrna. Mali by obsahovať viac ako 50% múčnych častíc. Obsah vlákniny v pšeničnej kŕmnej múke by mal byť vyšší ako 58 g/kg sušiny a v ražnej kŕmnej múke by nemal byť vyšší ako 45 g/kg sušiny. Sú sacharidového charakteru. Z krmív mlynského priemyslu majú najmenej aminokyselín a nízky obsah minerálnych látok.

Obilné klíčky sú vedľajšie produkty, ktoré sa získavajú pri mletí múky, pričom na ne môžu byť prichytené aj časti endospermu a vonkajších obalov zrna. Sú bielkovinového charakteru. Majú vysoký obsah dusíkatých látok a približne dvojnásobne viac lyzínu a metionínu ako otruby, resp. kŕmne múky. Majú vyšší obsah tuku. Z minerálnych látok sú obilné klíčky bohaté na mangán, zinok a s vitamínov na vitamín E.

11.     ktoré krmivá patria do triedy krmív tukového priemyslu a charakterizujte ich

kŕmne zvyšky tukového priemyslu vznikajú ako vedľajšie produkty po spracovaní semien olejnín (repky, slnečnice, podzemnice), respektíve sóje, z ktorej sa tiež vyrábajú rastlinné tuky. Zo semien olejnín a zo sóje sa olej získava buď lisovaním, alebo extrakciou. Zvyšky po lisovaní označujeme ako pokrutiny (výlisky) a zvyšky po extrakcii označujeme ako extrahované šroty. Kŕmne zvyšky tukového priemyslu majú veľmi rozdielne chemické zloženie. Extrahované šroty majú spravidla obsah tuku nižší ako 3% a pokrutiny obsahujú viac ako 3% tuku. Sú to krmivá, ktoré majú vysoký obsah dusíkatých látok a majú aj vyššiu biologickú hodnotu bielkovín ako obilniny. Sú bielkovinového charakteru. Energetická hodnota pokrutín je vyššia, pretože majú vyšší  obsah tuku. Obsah vlákniny je rôzny, pričom jej podiel je vyšší hlavne u nelúpaných semien. Majú približne rovnaký obsah vitamínu B ako zrniny a strukoviny. Sú chudobné na vitamín D, E a na B-karotén.

12.     ktoré krmivá patria do triedy krmív kvasného priemyslu a charakterizujte ich

pivovarské mláto vzniká ako vedľajší produkt pri výrobe piva zo sladovníckeho jačmeňa. Má nízky obsah bezdusíkatých látok výťažkových a vlákniny. Má vysoký obsah vitamínu E a vitamínu B. používa sa predovšetkým vo výžive prežúvavcov, pôvodne je to vodnaté krmív a preto ľahko podlieha skaze. Skrmuje sa buď čerstvé alebo sušené.

Sladový kvet je vedľajší produkt pivovarského priemyslu, pričom ide o odrolované korienky a klíčky sušením ho sladu. Z celkového množstva jačmeňa použitého pri výrobe piva sa získa 3 – 5% sladového kvetu. Má vysoký obsah dusíkatých látok až 2,5x viac ako krmivo, ktoré má veľmi priaznivé dietetické vlastnosti. Z minerálnych látok obsahuje predovšetkým fosfor, z vitamínov je vo väčšom množstve zastúpený komplex vitamínov B a vitamínu E. používa sa predovšetkým pri výrobe kŕmnych zmesí pre odchov teliat, pre dojčiace prasnice a pre odstavčatá.

Kvasnice kŕmne ide o krmivá, pri ktorého výrobe sa používajú kvasinky rodu Torula a Saccharomyces. Majú vysokú biologickú hodnotu bielkovín, sú bielkovinového charakteru. Obsah sírnych aminokyselín je v porovnaní so živočíšnymi krmivami nižší. Kŕmne kvasnice majú vysoký obsah vitamínov skupiny B a sú bohaté na fosfor. Pomer vápnika k fosforu je 1:4. Výživná hodnota závisí predovšetkým od druhu substrátu použitého pri ich výrobe. Kŕmne kvasnice sa získavajú zo zmesí melasy, melasových výpalkov. Kŕmne kvasnice sulfitové sa vyrábajú z odpadov pri výrobe celulózy. Ich výživná hodnota jen nižšia v porovnaní s ostatnými kŕmnymi kvasnicami. Sušené kvasnice sa používajú pri výrobe kŕmnych zmesí pre ošípané a hydinu.

Liehovarské mláto je vedľajší produkt vznikajúci pri výrobe liehu. Podľa východiskovej suroviny môže byť mláto zemiakové, obilné, cukrovarské a melasové. Pôvodne je to krmivo vodnaté a až po vysušení ho môžeme považovať za jadrové krmivo. Má nízky obsah bezdusíkatých látok výťažkových, ale vysoký obsah dusíkatých látok. Je to krmivo s nízkym obsahom vápnika. Najvyššiu výživnú hodnotu má mláto z obilnín.

13.     ktoré krmivá patria k ostatným priemyselným krmivám a charakterizujte ich

cukrovarské rezky vznikajú ako vedľajší produkt pri výrobe cukru z buliev repy cukrovej a sú sacharidového charakteru. Majú nízky obsah dusíkatých látok a tuku. Skrmujú sa väčšinou čerstvé, ale je možné ich konzervovať silážovaním.

Melasa repná je vedľajší produkt pozostávajúci zo sirupových zvyškov pri výrobe cukru z repy cukrovej. Jedná sa o tmavohnedú hustú tekutinu s vysokým obsahom sušiny, ktorou sa môže polievať kŕmna dávka, kedy slúži ako schutňovadlo. Je to krmivo sacharidového charakteru. Má nízky obsah fosforu, ale vyšší obsah draslíka. Obsahuje málo aminokyselín a má nízku biologickú hodnotu bielkovín. Používa sa aj ako spojivo pri výrobe tvarovaných kŕmnych zmesí (granúl a brikiet).

Kukuričný gluteín je sušený vedľajší produkt z výroby kukuričného škrobu. Pozostáva z gluténu získaného počas separácie škrobu. Je to bielkovinové krmivo, ktoré má vysoký obsah dusíkatých látok. Nesmie obsahovať viac vlákniny ako 50 g/kg sušiny.

Odpad z pekárni je vedľajší produkt získaný z výroby pečiva, chleba, cestovín alebo keksov. Odpady z pekárni sú sacharidového charakteru a ich vlhkosť nesmie byť vyššia ako 12%.

Močoviny CO(NH2)2 je nebielkovinová dusíkatá zlúčnina, kroá sa môže krmovať len u starších kategórii prežúvavcov. Pre jej bezrizikové skrmovanie musí platiť aby bolo v kŕmnej dávke dostatok energie, predovšetkým vo forme ľahkostráviteľných sacharidov a kŕmna dávka musí byť vybilancovaná na obsah minerálnych látok a vitamínov, ktoré sú dôležité pre rozvoj bachorovej mikroflóry využívajúcej amoniak uvoľnený hydrolýzou močoviny.

14.     ktoré krmivá patria k živočíšnym krmivám a charakterizujte ich

mledzivo je výlučok mliečnej žľazy samíc cicavcov a je nenahraditeľnou potravou pre mláďatá v prvých dňoch života. Mledzivom by mali byť láďatá napojené do 2 hodín od narodenia. Od mlieka sa líši farbou a hustotou, predovšetkým však obsahom živín. Má vysoký obsah dusíkatých látok, vyšší obsah vitamínov a minerálnych látok. Bielkoviny majú vysoký podiel albumíno a globulínov. Tieto bielkovinové frakcie sú po narodení teliat priamo vstrebateľné. Na globulíny sú viazané ochranné látky z tela atky. Z minerálnych látok obsahuje predovšetkým veľa vápnika a fosforu. Obsah železa je nízky. Väčšinou bioaktívnych zložiek v mledzive zahŕňa rastové faktory a antimikrobiálne faktory. Rastové faktory podporujú rast a vývoj novonarodených mláďat, zatiaľ čo antimikrobiálne faktory zabezpečujú pasívnu imunitu a ochranu proti infekcii počas prvých dní života. Antimikrobiálnu aktivitu mledziva zabezpečujú imunoglobulíny. Mledzivo však obsahuje ďalšie antimikrobiálne faktory ako sú laktoferín, lyzozým a laktoperoxidáza. Imunoglobulíny sú absorbované z mledziva do krvného obehu teliat cestou neselektívneho makromolekulárneho transportného systému cez črevný epitel. Táto neselektívna absorbcia sa vyskytuje len zvyčajne 24 až 36 hodín po narodení teliat s možnosťou prenosu pasívnej imunity z matky na teľa. Obsah živín v mledzive sa veľmi rýchlo mení. Po 12 hodinách sa obsah albumínov a globulínov zníži z 11,3 na 3%. Výživnú hodnotu zrelého mlieka a jeho vlastnosti získava mledzivo približne po 5 dňoch.

Mlieko má vysokú biologickú hodnotu bielkovín. V mlieku dojníc a bahníc prevažuje kazeín, u kobýl a prasníc prevažuje albumín. Obsah globulínu je v mlieku v menšom množstve. Mlieko má vysoký obsah makroelementov, ale nízky obsah mikroelementov. Plnotučné mlieko je bohaté aj na vitamíny. Z hľadiska výživy zvierat má najväčší význam kravské mlieko. Skrmuje sa buď plnotučné, odstredené, resp. sa skrmujú zvyšky ako cmar a srvátka. Plnotučné mlieko sa skrmuje skôr výnimočne, väčšinou ide o mlieko odstredené. Mlieko sa využíva predovšetkým pre výživu mláďat hospodárskych zvierat. Zo sušeného mlieka sa vyrábajú mliečne kŕmne zmesi.

Cmar je vedľajší produkt, ktorý vzniká pri výrobe masla. Obsah živín je takmer rovnaký ako v odstredenom mlieku. Vo výžive zvierat sa používa v čerstvom stave (predovšetkým pre ošípané) alebo sušený. Sušený cmar sa pridáva do kŕmnych zmesí a má obsahovať minimálne 320 g dusíkatých látok v 1kg sušiny.

Srvátka je zvyšok, ktorý vzniká pri výrobe tvarohu alebo syrov. Pri výrobe tvarohu vzniká kyslá srvátka, pri výrobe syrov sladká srvátka. Dusíkaté látky sú tvorené predovšetkým albumínmi a globulínmi. Hlavnou zložkou srvátky sú mliečny cukor laktóza a kyselina mliečna. Je to krmivo sacharidového charakteru, s vysokým obsahom bezdusíkatých látok výťažkových a s nízkym obsahom dusíkatých látok. Má priaznivé dietetické účinky ale vysoké dávky srvátky môžu spôsobovať hnačky. Sušená srvátka sa pridáva predovšetkým do kŕmnych zmesí pre výživu mláďat hospodárskych zvierat a musí obsahovať minimálne 125 g dusíkatých látok v 1 kg sušiny.

Sušený mliečny albumín (sušená srvátková bielkovina) je produkt získaný sušením bielkovinových zložiek vyextrahovaných zo srvátky alebo z mlieka. Obsah dusíkatých látok musí byť vyšší ako 760 g/kg sušiny. Môže sa pridávať do mliečnych kŕmnych zmesí.

Sušený mliečny kazeín je produkt získaný z odstredeného mlieka alebo z cmaru usušením kazeínu vyzrážaného pomocou kyseliny. Táto kŕmna surovina sa môže pridávať do mliečnych kŕmnych zmesí a musí obsahovať viac ako 850 g dusíkatých látok v 1 kg sušiny.

Mäsokostná múčka je krmivo, ktoré sa získava varením, sušením a mletím celých tiel alebo častí tiel teplokrvných suchozemských zvierat. Pri výrobe musia byť odstránené kopytá, paznechty, rohy, štetiny, srsť a perie, ako aj obsah tráviaceho traktu a musí byť dodržaný sterilizačný proces pri teplote 133°C, tlaku 0,3 MPa a dobu 20 minút. Má vysoký obsah dusíkatých látok a ich pomer k energii je široký. Mäsokostná múčka má vysoký obsah minerálnych látok.

Kostná múčka je krmivo, ktoré sa získava varením, sušením a jemným mletím kostí teplokrvných suchozemských zvierat. Podobne ako pri výrobe mäsokostnej múčky musí byť dodržaný sterilizačný proces pri teplote 133°C, tlaku 0,3 MPa a po dobu 20 minút.

Rybia múčka je krmivo, ktoré sa získava spracovaním celých tiel alebo častí tiel rýb. Jej výživná hodnota môže byť rozdielna, avšak obsah dusíkatých látok musí byť minimálne 610 g/kg sušiny. Má vysoký podiel esenciálnych aminokyselín, predovšetkým lyzínu. Je bohatá na vitamíny, predovšetkým na vitamín A, D a B12. Z mikroelementov je významný vysoký obsah jódu. Používa sa predovšetkým pri výrobe krmnych zmesí pre ošípané a hydinu.

Krvná múčka je produkt, ktorý sa získava sušení krvi teplokrvných zvierat pri teplote najmenej 85°C. má vysoký obsah dusíkatých látok, vysokú biologickú hodnotu bielkovín, nízky obsah tuku a bezdusíkatých látok výťažkových. Z minerálnych látok je toto v pomere 5:1 sa vyrábajú krvné vločky. Sušením čerstvej krvi zmiešanej s pšeničnými otrubami v pomere 1,5:1 sa vyrába krvný šrot.

Hydinová múčka je krmivo, ktoré sa vyrába sušením a mletím odpadov z porážky hydiny. Nesmie obsahovať perie. Pri výrobe musí byť dodržaný sterilizačný proces pri teplote 133°C a tlaku 0,3 MPa po dobu 20 minút.

Perová múčka je produkt, ktorý sa získava hydrolýzou , sušením a mletím hydinového peria. Proces hydrolýzy musí prebehnúť pri teplote najmenej 140°C a tlaku  najmenej 0,36MPa po dobu najmenej 30 minút. Má vysoký obsah nebielkovinových dusíkatých látok.

Živočíšny tuk je produkt, ktorý sa vyrába z tuku teplokrvných suchozemských zvierat. Nesmie obsahovať zvyšky použitých organických rozpúšťadiel. Pri výrobe tohto krmiva musí byť dodržaný sterilizačný proces pri teplote 133°C, tlaku 0,3 MPa po dobu 20 minút.

15.     charakterizujte výživnú hodnotu mledziva

mledzivo je výlučok mliečnej žľazy samíc cicavcov a je nenahraditeľnou potravou pre mláďatá v prvých dňoch života. Mledzivom by mali byť mláďatá napojené do 2 hodín od narodenia. Od mlieka sa líši farbou a hustotou, predovšetkým však obsahom živín. Má vysoký obsah dusíkatých látok, vyšší obsah vitamínov a minerálnych látok. Bielkoviny majú vysoký podiel albumíno a globulínov. Tieto bielkovinové frakcie sú po narodení teliat priamo vstrebateľné. Na globulíny sú viazané ochranné látky z tela matky. Z minerálnych látok obsahuje predovšetkým veľa vápnika a fosforu. Obsah železa je nízky. Väčšinou bioaktívnych zložiek v mledzive zahŕňa rastové faktory a antimikrobiálne faktory. Rastové faktory podporujú rast a vývoj novonarodených mláďat, zatiaľ čo antimikrobiálne faktory zabezpečujú pasívnu imunitu a ochranu proti infekcii počas prvých dní života. Antimikrobiálnu aktivitu mledziva zabezpečujú imunoglobulíny. Mledzivo však obsahuje ďalšie antimikrobiálne faktory ako sú laktoferín, lyzozým a laktoperoxidáza. Imunoglobulíny sú absorbované z mledziva do krvného obehu teliat cestou neselektívneho makromolekulárneho transportného systému cez črevný epitel. Táto neselektívna absorbcia sa vyskytuje len zvyčajne 24 až 36 hodín po narodení teliat s možnosťou prenosu pasívnej imunity z matky na teľa. Obsah živín v mledzive sa veľmi rýchlo mení. Po 12 hodinách sa obsah albumínov a globulínov zníži z 11,3 na 3%. Výživnú hodnotu zrelého mlieka a jeho vlastnosti získava mledzivo približne po 5 dňoch.

16.     charakterizujte výživnú hodnotu mlieka a jeho zvyškov

Mlieko má vysokú biologickú hodnotu bielkovín. V mlieku dojníc a bahníc prevažuje kazeín, u kobýl a prasníc prevažuje albumín. Obsah globulínu je v mlieku v menšom množstve. Mlieko má vysoký obsah makroelementov, ale nízky obsah mikroelementov. Plnotučné mlieko je ohaté aj na vitamíny. Z hľadiska výživy zvierat má najväčší význam kravské mlieko. Skrmuje sa buď plnotučné, odstredené, resp. sa skrmujú zvyšky ako cmar a srvátka. Plnotučné mlieko sa skrmuje skôr výnimočne, väčšinou ide o mlieko odstredené. Mlieko sa využíva predovšetkým pre výživu mláďat hospodárskych zvierat. Zo sušeného mlieka sa vyrábajú mliečne kŕmne zmesi.

Cmar je vedľajší produkt, ktorý vzniká pri výrobe masla. Obsah živín je takmer rovnaký ako v odstredenom mlieku. Vo výžive zvierat sa používa v čerstom stave (predovšetkým pre ošípané) alebo sušený. Sušený cmar sa pridáva do krmnych zmesí a má obsahovať minimálne 320 g dusíkatých látok v 1kg sušiny.

Srvátka je zvyšok, ktorý vzniká pri výrobe tvarohu alebo syrov. Pri výrobe tvarohu vzniká kyslá srvátka, pri výrobe syrov sladká srvátka. Dusíkaté látky sú tvorené predovšetkým albumínmi a globulínmi. Hlavnou zložkou srvátky sú mliečny cukor laktóza a kyselina mliečna. Je to krmov sacharidovéh charakteru, s vysokým obsahom bezdusíkatých látok výžažkových a s nízkym obsahom dusíkatých látok. Má priaznivé dietetické účinky ale vysoké dávky srvátky môžu spôsobovať hnačky. Sušená srvátka sa pridáva predovšetkým do kŕmnych zmesí pre výživu mláďat hospodárskych zvierat a musí obsahovať minimálne 125 g dusíkatých látok v 1 kg sušiny.

Sušený miečny albumín (sušená srvátková bielkovina) je produkt získaný sušením bielkovinových zložiek vyextrahovaných zo srvátky alebo z mlieka. Obsah dusíkatých látok musí byť vyšší ako 760 g/kg sušiny. Môže sa pridávať do mliečnych kŕmnych zmesí.

Sušený mliečny kazeín je produkt získaný z odstredeného mlieka alebo z cmaru usušením kazeínu vyzrážaného pomocou kyseliny. Táto kŕmna surovina sa môže pridávať do mliečnych kŕmnych zmesí a musí obsahovať viac ako 850 g dusíkatých látok v 1 kg sušiny.

17.     charakterizujte výživnú hodnotu mäsokostnej múčky.

Mäsokostná múčka je krmivo, ktoré sa získava varením, sušením a mletím celých tiel alebo častí tiel teplokrvných suchozemských zvierat. Pri výrobe musia byť odstránené kopytá, paznechty, rohy, štetiny, srsť a perie, ako aj obsah tráviaceho traktu a musí byť dodržaný sterilizačný proces pri teplote 133°C, tlaku 0,3 MPa a dobu 20 minút. Má vysoký obsah dusíkatých látok a ich pomer k energii je široký. Mäsokostná múčka má vysoký obsah minerálnych látok.

18.     vymenujte päť bielkovinových a päť sacharidových jadrových krmív a uvedte ich zlučovacie pomery

bielkovinové jadrové krmivá ZP: sója 25,57; bôb 20,49; hrach 17,76; vika 19,81; ražné klíčky 32,24.

Sacharidové jadrové krmivá ZP: zrno jačmeňa 9,68; ovos 10, 41; kukurica 7,95; pšenica 9,52; raž 8,14.

19.     vymenujte päť jadrových krmív rastlinného pôvodu a päť jadrových krmív živočíšneho pôvodu

jačmeň, ovos, kukurica, pšenica, raž

mledzivo, cmar, kostná múčka, rybia múčka, srvátka.

20.     vymenujte päť krmív a zoraďte ich podľa klesajúceho obsahu sušiny

mlieko sušené plnotučné 954, sójové pokrutiny 900, jačmeň 881, melasa repná 770, výpalky jačmenné 666

21.     vymenjte päť krmív a zoraďte ich podľa klesajúceho obsahu energie

sója 10,60; slnečnica 10, 28;  kukurica 9, 43; raž 8,84; ražné klíčky 7,04

22.     vymenujte päť krmív a zoraďte ich podľa klesajúceho obsahu dusíkatých látok

23.     vymenujte päť krmív a zoraďte cih podľa klesajúceho obsahu tuku

24.     vymenujte päť krmív a zoraďte ich podľa klesajúceho obsahu vlákniny

25.     vymenujte päť krmív a zoraďte ich podľa klesajúceho obsahu bezdusíkatých látok výťažkových.

26.     zoraďte podľa stúpajúceho obsahu energie tieto krmivá repkových extrahovaný štor, sušené plnotučné mlieko, lucernové seno a zrno kukurice.

27.     zoraďte podľa stúpajúceho obsahu dusíkatých látok tieto krmivá semeno sóje, kŕmnu repu, rybiu múčku a zrno pšenice.

28.     zoraďte podľa stúajúceho obsahu tuku tieto krmivá semeno slnečnice, zrno kukurice, semeno sóje a repkový extrahovaný šrot

29.     faktory ovplyvňujúce koncentráciu minerálnych látok v krmivách

pôdno-kliatické a agrobiologické charakteristiky: hnojenie, ošetrovanie krmovín v priebehu vegetačného obdobia. vegetačná fáza v období zberu, genetické predispozície – odrod, byrid, genetická manipuácia...

30.     rozdelenie minerálnych krmív

vápenáté – mikroelementy alebo dolomitický vápenec

vápenato – fosforečné – dikalcium fosfát, monokalcium fosfát, hydrogén fosforečnan vápenatý a fosforečnan vápenatý.

Sodno-fosforečné, dinátrium fosfát, dihydrogenfosforečnan sodný, pyrofosforečnan sodný, hexametafosfát sodný, fosforečnan sodný

Sodné, krmna soľ

Horečnaté, oxid horečnatý, mangovit, agnezit

31.     charakterizujte kŕmnu zmes

krmna zmes je zámerne (priemyslene) namiešané kompletné, resp. doplnkové krmivo, zložené z hospodárskych druhov jadrových krmív a druhotných surovín priemyslu obohatených špecificky účinnými živinami (minerálne látky, vitamíny, enzýmy). Obsahom organických, acnorganických a špecificky účinných živín musia zodpovedať nutričným požiadavkám konkrétneho druhu a vekovéhej kategórie zvierat.

32.     charakterizujte faktory, na základe ktorých sa kŕmne zmesi zostavujú

krmne zmesi sa vyrábajú na základe zostavených receptúr, ktoré zohľadňujú fyziologické požiadavky zvierat a kvalitatívne parametre kŕmnych suroví. Fyziologické požiadavky zohľadňujú nutričné nároky zvierat (záchovná a produkčná potreba živín), kvalitatívne parametre krmnych surovín ich výživnú hodnotu a špecifickéé vlastnosti.

Potreba živín zvierat, vhodnosť konkrétnych komponentov, ich maximálnu možnú mieru využiteľnosti vv kŕmnej zmesi.

33.     uveďte vlastnosti, ktoré musí kŕmna zmes spĺňať

maximálna stráviteľnosť živín

obsah plnohodnotných bielkovín

dostatočný obsah minerálnych látok a vitamínov

vhodná štruktúra

komponenty musia byť zdravotne bezchybné.

34.     rozdeľte kŕmne zmesi a charakterizujte ich

kompletná KZ – zmes jadrových a minerálnych krmív, ktorá z hľadiska energetickej hodnoty, obsahu organických a anorganický živí spĺňa všetky nutričné požiadavky zvierat na kus a deň (hydina, ošípané). Skrmuje sa ako jediné krmivo.

Doplnková KZ – určená na doplnenie obsahu živín v ostatných krmivách kŕmnej dávky. Najčastejšie sa používajú u mladého a výkrmového dobytka a u dojníc. Môžu byť vielkovinové aleob sacharidové.

Minerálna KZ (krmivo) – doplnkové krmivo, ktoré je tvorené predovšetkým minerálnymi látkami s obsahom popolovín najemnej 40%.

Vitamíno-minerálne KZ (krmivo) minerála kZ (krmivo), ktorá obsahuje aj vitamíny.

Tuková KZ – zmes živočíšnychtukov, rastlinnýcholejov alebo mastných kyselín, ktorá sa pridáva do KZ, resp. kŕmnych dávok s cieľom vybilancovania potreby mastných kyselín a neergie a to s pridaním alebo bez pridania antioxidantov, emulgátorov a iných stabilizujúcich látok.

Diétna KZ – kŕmna zmes určená na špeciálny nutričný účel pri vyskyte dočasných alebo trvalých porúch trávenia, resp. metabolizmu. Diétna KZ musí byť svojí zložením a technológiou výroby jasne odlíšiteľná od ostatných kZ.

Mliečna KZ – zmes s prevahou sušeného mlieka (najmenej 40%), určená pre výživu teliat v prvých dvoch mesiacoch života.

Produkčná KZ – zmes, ktorou sa dojniciam tá časť produkčnej potreby živín, ktorá nie je uhradená základnou kŕmnou dávkou.

Koncentrát – zmes krmív s vysokým obsahom jednej alebo niekoľkých živín. Patria sem minerálne krmne prísady (MKP) a bielkovinové koncentráty (vysoký obsah NL).

Doplnky biofaktorov – zmes vitamínov, aminokyselín, stopových prvkov, biologicky účinných látok, resp. stabilizujúcich a ochranných látok. Skrmujú sa cez nosič (vehikulum), napr krmna múka, dikalcium fosfát, mikromletý vápenec a pod.

Medikované KZ – krmne zmesi, do ktorých sa pridávajú liečivá, v obchodnej sieti sa predávajú pod označením M.

Tvarovené KZ – krmne zmesi upravené do granúl alebo brikiet. V minulosti sa touto technológiou upravovala väčšina kŕmnych zmesi. V súčastnosti sa tvarovanie kŕmnych zmesi najintenzivnejšie využíva vo výžive hydiny a kožušinových zvierat

- granule: krmivá spojené lisovaním do drobných, zvyčajne valčekových tvarov s priemerom do 24mm a dlžkou, ktorá nepresahuje dvojnásobok priemeru. Pripravujú sa zo šrotovaných, prípadne veľmi krátko rezaných objemových krmív.

- brikety – krmivá spojené lisovaním do väčších valčekov alebo iných tvarov s priemerom väčším ako 24nn,